5.- 7. júla 2019 – Meteor
V piatok dopoludnia s Pedrom vystupujeme z vlaku v Handlovej. Na stanici nás privítal Poldolfo, šerif T.O. Orol. Spolu s ním aj kamarát z Brna Fanda z T.O. Zoufalka. Poldolfo nás zobral do krásnych handlovských hôr v okolí Rematy. Postupne nám poukazoval miesta spojené s trampingom. Prvá zastávka bola na osade Brko (predtým Sova). Domáci Koky, Brčko, Bambino nás vrelo privítali. Pozreli sme si pekne urobenú chatku. Tá je podobne ako chatky v okolí prerobeným bývalým včelínom. Odtiaľ sme sa presunuli pod známe potlachovisko handlovských osád – Meteor. Nevšedný názov je údajne podľa zlepencových útvarov, ktoré sa tu nachádzajú. Chatka osád Dvorana slávy a Dakota nás vítala tichom a kontrabasom na verande, domáci boli na potlachovisku. Chodníčkom pomedzi zlepence prichádzame na Meteor.
„Peniaze alebo život!“ skríkne spoza skaly na nás tlupa dievčat. Pedro im zo strachu o naše životy bez reptania odovzdáva drobné. Radí im, keď už sa hrajú na zbojníkov, aby si ich dobre ukryli na tajné miesto.
Na lúke je veselo, Poldolfo nás zoznamuje s domácimi, je tu aj veľa kamarátov z Bratislavy a okolia. V dolnej časti táboriska Medveď s Pablom a Jokerom sú tradične v spoločnom prístrešku, postrážia nám flek. Poldolfo nás totiž berie na návštevu chatky svojej osady. Všetci, ktorí tam niekedy boli vedia, že o nás bolo dobre postarané.
Po návrate a postavení obydlia na noc Pedro s Fandom pod spoločným prístreškom vybalia „kytary donaha“. Hrajú staré trampské pesničky, ryvolovky, swingovky, vlastnú tvorbu. Pridáva sa Charlie z Ivanky, neskôr aj Tony a Blcha z T.O. Malá Vrana (Prievidza). Neskôr hrali ďalší muzikanti, najmä country a bluegrass hudbu. Hralo sa dlho do noci.
Zaspávala som počúvaním rozhovoru medzi kamarátmi zo susedných stanov. Stretli sa tu tri osady z Bratislavy Engerau – Petržalky: Dlhé nože, Krvavá líška, Kráľovskí lovci. Pekne spomínali na časy, keď sa ešte ako deti preháňali medzi petržalskými domčekmi a plávali hore-dole cez Dunaj.
V sobotu po studenej noci vstávame do slnečného rána. Susedia z Engerau a Medveď s Pablom tichým rozprávaním pomaly prebúdzajú spolunocľažníkov. Medveď vyberie gitaru a hrá známe trampské pesničky, ktoré si spoločne zaspievame. Na potlachovisku je rušno, vo výčape plno, domáci pripravujú guláš. Idem si uvariť vodu na kávu k pracovnému ohňu. Nachádza sa pri hlave dinosaura vytesaného do skaly. Hrá sa tu tlupa detí, sú šťastné, nepotrebujú ani mobily ani sladké nápoje, stačí šumienka rozriedená vo vode.
Neskôr postupne zbieram podpisy členov handlovských osád do kvalitne spravenej knihy autorov Poldolfa a Arťa o histórii trampingu v Handlovej. Partia z Nemeckej doliny a spol. idú pozrieť Poldolfa na chalupu. Pod hlavným prístreškom sa zoznamujem so sympatickými členmi z T.O. Rogers (Prievidza). Zhodou okolností dcéra ich zosnulého osadníka a naša dcéra sú kolegyne.
O druhej Pago z T.O. Šedivé ráno zahájil potlach. Zaspievala sa pieseň „Deň jarných búrok“ od Boba Dylana s textom od Davyho z Prievidze.
Pago predstavil usporiadajúce osady a pozval k súťažiam pre dospelých aj deti. Podával sa vynikajúci guláš vylepšený hubami. Pod prístreškom sa čapovala 12-ka, kofola a vynikajúci tmavý Radler. Veľmi oceňujem, že na nápoje a jedlo nebol plastový riad a sedenie bolo z pevného dreva a nie pivné lavice, či plastové stoly a stoličky. Tiež som si všimla, že v sobotu neboli smetné vrecia, každý sa o svoj odpad musel postarať sám. Vody na pitie, chladenie aj očistu bolo dosť – bola privedená hadicou do vaničky z prameňa povyše.
Poobedie ubehlo a o pol ôsmej sa zišlo vyše 200 účastníkov pri pagode Spoločného ohňa siedmych handlovských osád. Na vlajkosláve bolo 60 osadných a samotárskych vlajok.
Obrad zapálenia ohňa viedol Pago. Privolal svetlo Juhu: Kanco – T.O. Mescalero (Prievidza), svetlo Východu: Mrva – T.O. Montezuma (Turčianske Teplice), svetlo Severu: Poldolfo – T.O. Orol (Handlová) a svetlo Západu: Lady – T.O. Biely Potok (Martin). Postupne bola pagoda zapálená Ohňom Pravdy, Krásy, Sily a Lásky. Zaznela Vlajka a zosnulým kamarátom sme venovali spomienku minútou ticha. Pago všetkých vyzval, aby aj po skončení večerného programu zostali pri ohni rozprávať sa, hrať a spievať. Potom uzatvoril kruh čistoty a za ohnivca určil Pepka z T. O. Vatovec (Ráztočno).
Nasledovalo odovzdanie cien za denné detské a dospelé súťaže. Ceny boli veľmi pekne vypracované kožené výrobky od Aliho z T.O. Dakota. Odovzdávala ich tmavovláska Katka z T.O. Vatovec.
Pago vymenoval porotu na zhodnotenie výkonov vo večerných súťažiach „Sólo spev“ a „Veselé rozprávanie“. Po ich skončení porota vymenovala víťazov. Cenou boli zarámované fotografie prírody od Aliho z T.O. Stopa.
Oheň sa jasne rozhorel a ohnivec sa oň po celý čas vzorne staral.
Trampskou tradíciou je sedieť okolo ohňa, rozprávať sa pri ňom, hrať, spievať, či len mlčky do jeho plameňov pozerať. Spočiatku sa zábava sústredila pri výčape, ale potom sa muzikanti aj poslucháči presunuli k ohňu, kde sa hralo a spievalo.
Nedeľa bola tradične v znamení upratovania, balenia sa, rozlúčok.
Kamaráti ďakujeme za pekné privítanie a potlach v lone krásnej handlovskej prírody.
Andy Bábovka, T.O. Pohoda Karlova Ves – Bratislava
foto: Andy, Džipo, Bludný Hobo
Dodatok:
Nedá mi nespomenúť jedného z najvzornejších účastníkov potlachového víkendu. Volá sa Kira a na rozdiel od iných má štyri nohy, huňatú srsť a krásne oči, aké majú psy jej rasy – husky. Celý čas bola slušná, nebehala, neštekala, nevyjedala ešusy, jednoducho je vychovaná. Nie ako to býva, že pes je nevychovaný, či pustený na voľno, ponechaný bez vody a jedla zväčša po celý čas opitým majiteľom. Ak by boli takéto všetky psy, nebolo by potrebné zakazovať ich prítomnosť na potlachoch, čo je v súčasnosti žiaľ nutnosť (dodávam, že nie som antipsíčkarka, 30 rokov som mala nemeckých ovčiakov).
