Možno to má na svedomí dnešná doba, možno je to v nás, že obľúbenou výhovorkou na všetko je nedostatok času a ťažkáme si, ako nič nestíhame. Určite je to pravda. Ani ja nestíham a z restov mám už vyskladané celé pohorie. No aj napriek tomu vyrážam v ústrety vždy novým dobrodružstvám. Tentoraz to bol vander medzi šarkanov.
Trampskí samotári od Slanča – „to sú šarkane“. Ich špeciálnym pozvánkam sa nedá odolať. Ešte sme poriadne nestriasli z oblečenia zlatý prach spomienok na Zlatú horúčku a už je tu zvadlo na Šarkaniádu na sobotu 26.10.2019. Naša vlakovo-busová posádka v počte traja, vystúpila napoludnie v obci Kobyly. Nikde ani živej duše. Ani závan vetríka. Ani lístok na stromoch sa nepohol. Atmosféra ako z kovbojky „Na pravé poludnie“. Nepísaný trampský zákon hovorí, že sa oplatí zájsť do krčmy. Zašli sme a… ani tam nebol nik známy. O chvíľu, ako vietor, dorazili „slančovci“. Zbalili nás a naše batohy do svojich tátošov a vyviezli do šarkanej ríše.
Kde sa vzal nevedno, ale o chvíľu zafúkal vietor a obloha sa zaplnila šarkanmi, ktorých pribúdalo čoraz viac, až ich bolo takmer tridsať. Hotový tanec na oblohe. Šarkani sa občas pochytali za šnúrky a vykrúcali sa v pároch. Jeden sa tak rozšantil, že ubzikol do neznáma. Nevedno, či väčšiu radosť z podujatia mali decká alebo dospeláci. Jedine Čičove neodolateľné zvolávanie na guláš, donútilo majiteľov zveriť svoje šarkanie esá do iných rúk. Jevči s Kremeňom v tieni stromov slastne podpisovali diplomy. Po niekoľkých hodinách šarkanej rozkoše, musel Turek násilne – hlasom trúbky, odoslať šarkanom príkaz, že stačilo. Dosť! Fajront! Všetky šarkany, malí i veľkí šarkani a šarkanice dostali sladkú odmenu.
Komu nadnes stačilo, šiel domov. Komu sa domov nechcelo, čakala ho „dlhá noc“ v chate Čergov v kruhu dobrých kamarátov, kde už netrpezlivo vyčkával spoločnosť ďalší slančovec „Hasič“, ktorý plnil všetky priania pri bare. Každý na revanš vytiahol niečo dobré z batoha a o chvíľu sa stôl prehýbal od dobrôt. Medovníčky, koláče, bábovka. Slančovci pridali špecialitu „chleba zo šmaľcom a z cibuľu“. A Turek aj filmy z akcií za posledné roky. Muzikanti vyzliekli gitary a spievalo sa až do nového rána. Niekto si dobre pokecal a niekto aj zatancoval. Ranné slnečné lúče aj tak nedali spať, a tak si mnohí obuli túlavé topánky a po skupinkách sa vytratili do okolia. Cieľ mal každý jasný, a tak aj bez vzájomnej dohody sa všetci podľa zákona synchronicity zišli pri chajde Drina, poriadne zašitej v tajomnom lese. Po spoločnom návrate k chate Čergov si všetci zalomili palce a hajde domov. Iba Turek s Katkou sa ešte šli ochladiť k obľúbenému vodopádu v potoku. Ľadové medvede totiž nevydržia dlho bez poriadne studenej vody. Zas jeden vydarený víkend do trampskej histórie.
Amazonka a Tik
