5. ročník, 6. január 2020
Trampské fleky račianskych osád
V pondelok ráno, na Troch kráľov, v Rači pri malom trhu sme sa postupne schádzali. Bolo chladno, mrazivo, ale nádherné slnečné počasie nás sprevádzalo celý deň. Vyrazili sme tak ako pred rokom z Potočnej ulice. Šofér MHD nám urobil spoločnú fotku. Tento rok sa nás zišlo 17, najstarší účastník 74 ročný, najmladší 41. Tak ako po minulé roky, ideme spoznávať miesta spojené s históriou a trampingom v Malých Karpatoch v Bratislave a jej okolí.
Po modrej značke sa vydávame cez les povedľa asfaltky na Biely kríž. Prechádzame okolo novej hrádze na potoku, zastavíme sa na krátku pauzu pri lavičke a od nej cez les strmo hore. Pri štveraní a šmýkaní sa na polozmrznutom lístí si vzájomne priateľsky pomáhame – pripomenulo mi to scény z winnetuoviek. Prichádzame k Bielej haciende – poľovníckemu domčeku. Sme na vrchole, pokračujeme cez zarastajúce rúbanisko. Je zaliate slnkom a sme odmenení krásnymi výhľadmi.
Vychádzame z lesa a schádzame do údolia k T.O. Zlatá líška (zal. 1963). Pred dreveným prístreškom si na slniečku dávame desiatovú pauzu, Kali tu necháva PF T.O. Pohoda. Na skale kúsok nižšie sú tabuľky s menami členov osady a tiež mladšej osady – T.O. Túlavá líška (zal. 1975), ktorá chodievala so staršími trampami na tieto miesta.
skala s menami členov T.O. Zlatá a Túlavá líška
Pokračujeme k chate T.O. Sršni. Nikto-nikde, robíme spoločné foto, nechávame PF a augustový Trampský spravodaj. Píše sa v ňom o T.O. Rivada (zal. 1948) – pôvodných zakladateľoch tohto fleku v 50-tych rokoch minulého storočia.
Klesáme k potoku a od neho lesom stúpame na ďalší trampský flek – Camp 35. Vybudovala ho T.O. Yukon Rača (zal. 1963). Objavila som ho náhodou počas behu po Malý Karpatoch a Mono, šerif T.O. Zlatá líška mi podľa fotky povedal názov. Vlk – šerif Yukonu mi zas poskytol informácie o histórii miesta:
Tento trampský flek vytvoril račiansky tramp Štefan Kohút – Tomeček. Nazval ho podľa čísla lesného dielu uvedeného v blízkosti na drevenom kole. V lete 1963 ponúkol flek práve sa formujúcej mladej trampskej osade Yukon. Konáre hustého smrekového lesa siahali až takmer po zem, podobne aj listnaté konáre briez, dubov a javorov na západnej strane fleku.
„Camp 35“ (rok 1963, foto Vlk)
Dnes je tu pár lavičiek, ohnisko a vysokánske stromy, prevažne listnaté.
Krížom cez les prichádzame na T.O. Zlatá Nevada. O nej mi tiež porozprával Mono:
Osadu založili mladí chlapci z Rače v r. 1990. Kamarátili sa so susednými osadami, chodili na ich búdy a tak aj oni zatúžili postaviť si vlastnú. Postavili si ju na bývalom fleku T.O. Čierny vampír, ale žiaľ, tešili sa z nej krátko, na jeseň 1994 bola ich búda vypálená.
Jeden z našej partie – Hermelín, si na tomto mieste zaspomínal, ako sem pred takmer polstoročím chodil na čundre – poznal sa s osadníkmi Čierneho vampíra. Tí toto miesto opustili v 70. rokoch, potom ako im na ňom tiež bola vypálená búda (dnes je Čierny vampír člen S.T.O. Nemecká dolina). Hermelín si ale z tých čias nepamätal trávou zarastené základy, kúsok od zboreného prístrešku. Tie sú dnešný jediný – smutný pozostatok nevaďáckej búdy.
Podobný osud postihol aj búdu osady T.O. Nová nádej, ku ktorej prichádzame po chvíli, zostal iba krb s komínom.
Pokračujeme ďalej a pod nami cez riedky les vidíme Granadu.
Osada Granada vnikla začiatkom 30. rokov a v týchto miestach pod Svätým vrchom si postavila chatku. Bola to známa osada a postupne v jej okolí pribúdali fleky ďalších osád. Celá táto oblasť dostala názov podľa prvých objaviteľov a tak ho trampi odvtedy volajú Granada. Rokmi ale najmä nemilosrdná ruka ľudí zobrala tomuto miestu bývalú krásu. Pomedzi stromy vidíme slnečnú trávnatú lúčku, miesto kde desaťročia stál zrub T.O. Utah, obkolesený nádhernými smrekmi. Žiaľ, práve kvôli ich krásnemu drevu bol Utah vypálený a smreky všetky vyrúbané (na základe tejto smutnej udalosti som napísala poviedku „Poprava“). Napijeme sa z upravenej studničky, o ktorú sa stará mladá osada T.O. Polnočný jazdec (zal. 2002), sídliaca na Foxovej búde kúsok vyššie. Sú tu od r. 2015 a búdu ako aj okolie zveľadili, najnovšie vysadili vyše 40 stromov. Tiež nikto-nikde, opäť nechávame PF a niečo na čítanie (o Granade, Utahu a Foxovej búde som písala vlani.)
Pokračujeme lesnou cestou, prichádzme na flek T.O. Starci – Húština. Osadu založili členovia bývalých starých trampských osád (Town, Manila, Yukon, Yucatan) v r. 1984, vtedy päťdesiatnici. Keď prišli do dôchodcovského veku, chodievali častejšie do lesa a vytvorili si miesto – základňu, vtedy v hustom lese, preto názov Húština.
flek „Húština“
Žiaľ, zo zdravotných dôvodov už sem nechodia. Pravidelne sem roky chodieval najmä Šaman Myšina, pre ktorého robíme spoločnú fotku.
Z Húštiny je to asi kilometer na Malý Slavín, dávame si tam obednú pauzu. A potom už stále rovnakých 5 km – práve toľko je vzdialenosť z Malého Slavína do Lesanky na Kačíne. Celkovo sme dnes prešli 16 km. Po ceste sme ešte symbolicky „Pod obrázkom“ stretli Troch kráľov, tradične každoročne v tento deň putujúcich malokarpatskými lesmi.
Do lesného bufetu Lesanka prichádzame pred druhou a neveríme vlastným očiam. Rad na občerstvenie skoro až von a ľudia stále pribúdajú, rovnako ako priaznivci Pekaringa. Na nedeľné hranie, ktoré kapelník Pedro nazval „KLK“ – Klub Lesanka Kačín, prichádza stále viac a viac poslucháčov. A tak sa začalo hrať, spievať a vynikajúca nálada trvala do záverečnej.
Trojkráľový pochod bol ideálny začiatok trampskej sezóny – vander po starých trampských flekoch, v krásnej malokarpatskej prírode, počas nádherného slnečného dňa, s partiou kamarátov a na záver dobrá trampská muzika.
Na Tri krále o rok AHOJ!
Napísala: Andy Bábovka, T.O. Pohoda Karlova Ves, Bratislava
Info: Mono, Vlk, Džipo, Šaman Myšina, Brčko – kniha Údolia nestíchli
Foto: Čert, Pedro, Andy Bábovka
