* 18. 2. 1936, Pubo (T.O. Eldorádo, Bratislava 1945) 
Vyrastal v rovnakej štvrti so susedom a kamarátom Stanleym, tiež februárovým oslávencom. V mladosti sa ich životy rozišli a stretli sa až po šesťdesiatich rokoch.
Je pamätníkom starých trampských pesničiek, ktoré už málokto pozná a takmer nikto nevie hrať. Hrá na gitaru, ale najradšej na mandolínu, pravidelne hráva na stretnutiach Tramp clubu, ktorého je členom.
V decembri 2014 ho Stanley, šerif T.O. Eldorádo 1945 prijal do osady.
vľavo Stanley, šerif T.O. Eldorádo prijíma do osady Puba (16. 12. 2014)
Takto Pubo spomína na mladosť:
Narodil som sa a vyrastal na Ziegelfielde – teda na Tehelnom poli, na Mestskej ul. č. 11. Na tejto malej, asi 150 m dlhej ulici žilo 25 chlapcov podobného veku plus-mínus dva roky. Ako 14 – 16 roční sme chodili, ako sa v tom čase tomu hovorili – na čunder, teda sme neboli trampi, ale čundráci. Chodili sme vždy v nedeľu, lebo v sobotu sa chodilo do školy a práce. Bolo to na Kolibu, na Kamzík a okolie, na Ahoj.
Cez Ahoj až na cestu smerom na Marianku. Medzi Mariankou a starým kameňolomom sa nachádzala lúka, volalo sa to na Savane.
Doma sme hrávali pri kasárňach, mali sme jednu gitaru a tri mandolíny, na jednu som hral ja. Stalo sa, že kamarát Laco, zvaný Fakír priviedol dve dievčatá Pavlu a Tonču Chromikové, ktoré nás pozvali na čunder k Dunaju, hovorili tomu „Na špic“. Dievčatá bývali na Brenneri – dnes Pálenisko. Na to miesto pri Dunaji sme začali chodievať. Po pár čundroch nás prišli pozrieť takí – my sme im hovorili – „starí páni“, mali 40 – 50 rokov. Počuli nás hrať a spievať a tak sa osmelili, že by si radi zahrali s nami. Po pár vzájomných návštevách mi jeden starý čundrák podaroval plechový hrnček. Obľúbil si ma, lebo vraj pekne hrám na mandolínu a vedel, že ja nemám hrnček. A vraj každý čundrák má mať plechový hrnček. Bolo to v r. 1952, mal som vtedy niečo vyše 16 rokov.
Pubo dole 2. zľava, r. 1952
Roky utekajú ako tá dunajská voda … Bola by škoda, aby ten hrnček niekto vyhodil, keď mňa už nebude. Keďže chcem, aby sa ten hrnček uchoval aj naďalej, tak som si povedal, že ho niekomu darujem. Po úvahe som sa rozhodol, že najlepší nový majiteľ bude človek, ktorý si to bude vážiť a uchová si ho naďalej. Dá sa povedať, že sa stal putovným hrnčekom. Hrnček som daroval Pedrovi, šerifovi T.O. Pohoda a členovi bratislavského Tramp clubu.
Ešte jeden dodatok. Ten čundrák, ktorý mi daroval plecháčik sa volal civilným menom Maxim. Volali sme ho Max, ale aj Guľomet. Bolo to preto, lebo Maxim bola aj značka guľometu (používaného cez vojnu), tak mu to prischlo.
prebraté z Trampského spravodaja február 2020
Pubo navštívil v roku 1990 Austráliu. Preto ho zaujal článok v Trampskom spravodaji (TS 4 – sept. až dec. 2020) o dokumente českej televízie Čeští a slovenští trampové v Austrálii, odvysielanom 15.9. 2020 na ČT 2. Spomína sa tam potlachovisko Waragamba.
Keďže sa Pubo v Austrálii stretol aj s trampami a priamo na Waragambe napísal nám svoje zážitky:
Pred 30. rokmi v januári 1990 som osobne na WARAGAMBE bol. Zobrali ma tam kamaráti, s ktorými som sa prostredníctvom švagra na Silvestra v r. 1989 zoznámil (bol som vtedy na návšteve u sestry, ktorá žije v Austrálii). Boli to Marek, Jaro, Franto a Slovák Jozef Lužinský. Toho som si dobre zapamätal, lebo som si s ním dlho dopisoval, bol z Kežmarku. No a títo štyria ma zobrali na trampskú slezinu práve do Waragamby. Táto spomienka na moju účasť na tom mieste ma nakopla, aby som s niečím k tomu článku prispel.
Pubo a Čárli na mandolíny, Tramp Club Bratislava
Keď sme na slezinu prišli, kamaráti sa pochválili, že priviedli návštevu zo Slovenska. Nasledoval veľký potlesk. Musel som sa predstaviť a popri tom ma domáci vyzvali, aby som zaspieval nejakú trampskú pesničku. Ale že to musí byť slovenská. Nato prítomní Česi povedali, že taká nie je. Dali mi gitaru, a mne neostalo nič iné, ako zachrániť meno slovenských trampov a pesničiek. Tak som si spomenul na pesničku, ktorú už na Slovensku ani veľmi nepočuť.
Bola to „Keď sa slnko k zemi skláňa, osada sa chystá spať, zmĺknu piesne s gitarama, prestáva už oheň pláť… Zožal som veľký úspech, musel som aj pridať. Zachránil som tak aj povesť slovenských trampských muzikantov.
Dnes mi ostala iba krásna spomienka, na ktorú nikdy nezabudnem.
S pozdravom „AHOJ“ Pubo
Napísala: Andy Bábovka, január 2022
Foto: Tatanka, Kiri, Džipo
