Stanislav „Sanchez“ Sabol
(1. 1. 1959 – 27. 2. 2021)
V sobotu 27. februára 2021 privial vietor od Drienova smutnú správu pre trampský svet. Vo veku 62 rokov odišiel na svoj večný vander Stanislav „Sanchez“ Sabol, šerif trampskej osady Dlhé Nože (1979, Drienov) a zakladateľ trampingu v Drienove.
Bol to jednoduchý človek s veľkým srdcom. Bol svojský, charizmatický, pôsobil priateľsky a už na prvý pohľad budil rešpekt. Bol neoddeliteľnou súčasťou trampského sveta tak, ako ho poznám ja. S mojím otcom, Vorvaňom (T.O. Čierny orol, Nižná), boli dlhoroční kamaráti. Silným priateľstvom spojili Východ s Oravou. Ja som ho spoznala, keď som mala asi dva roky. Keď som prvý krát zavítala na Malú Canadu, už o mne, vďaka môjmu otcovi, každý vedel. Bola som hanblivé dieťa. A ako to už u detí chodí, majú vo zvyku vyberať si obľúbených dospelých. Samozrejme, že aj mne Sanchez padol do oka. Páčili sa mi jeho dlhé vlasy a láskavý úsmev. Bol iný, ako ľudia, ktorých človek bežne stretáva. Každý tramp je niečím iný, preto je celý tramping taký čarovný. Ako na dieťa, na mňa celá tá atmosféra výročného ohňa silno zapôsobila. Odvtedy už som nevynechala skoro ani jediný rok. Vždy som sa tešila, ako v lete pôjdeme na východ a ja zase uvidím Sancheza, Jakiho a Waltera. Boli to takí moji opatrovníci a kamaráti. Môj kus domova. Raz mi niekto povedal, že domov nie je konkrétne miesto, ale sú to ľudia, ktorých ľúbiš a cítiš sa s nimi dobre a spokojne a si s nimi šťastný.
V poslednej dobe som často spomínala na jednu udalosť. Nepamätám si všetky okolnosti, ani ako a kde sa to stalo. No pamätám si, že raz Sanchez stratil šerifskú hviezdu. Zhodou náhod som ju našla práve ja. Tuším to bolo v kufri nejakého auta. No a vtedy som od neho dostala trampské meno Hviezdička. Nikdy ma tak nikto nevolal, asi sa to neuchytilo, keď som bola ešte len dieťa. No je to moja najjasnejšia spomienka na Sancheza z môjho detstva. Dlho som si myslela, že sa mi to len snívalo, asi by som si to ani nemala pamätať, bola som ešte veľmi malá. Ale niektoré okamihy sú jasné, akoby sa to stalo len nedávno.
Pamätám sa, ako som mu rada sedávala na kolenách a ako nám so sestrou hovoril, že sme jeho nevesty. Vždy som ho mala v úcte a ľúbila som ho skoro ako svojich rodičov. Veľmi veľa pre mňa znamenal. Bez neho som si nevedela predstaviť Malú Canadu. Myslím, že každý z nás detí, čo sme tam spolu vyrastali, sme ho mali veľmi radi. Bol pre nás takým pevným stĺpom. Naším hrdinom. Poznala som ho 18 rokov. To je skoro celý môj život. Skoro celý svoj život žijem trampingom. Je to neoddeliteľná súčasť môjho života. Keď začali umierať starí kamaráti, zakaždým som mala pocit, že sa okolo mňa niečo rúca. Vravela som si, že keď raz umrie Sanchez . . . ani som nevedela dokončiť tú myšlienku. Nevedela som si to predstaviť. A teraz som tu. Aj teraz si stále predstavím, že prídem na výročák, on bude sedieť na lavičke pri bare. Myslím na ten jeho úsmev, keď ma vidí, ako prichádzam zvítať sa s ním. Zo všetkého najviac ešte raz túžim zažiť jeho hrdý pohľad a cítiť stisk jeho ruky. Objať ho a cítiť, ako ma jeho dlhé vlasy, ktoré si zachoval po všetky tie roky, šteklia na tvári. Vidieť tie vzácne chvíle, keď vezme do rúk gitaru a spieva, celkom inak ako všetci ostatní. Bol výnimočný. Jeho miesto nenahradí nikto iný a všetkým nám bude veľmi chýbať.
Anička (T.O. Rančeri, Nižná)
Sanchez svojou postavou budil prirodzený rešpekt. Jeho dlhé zopnuté vlasy symbolizovali slobodu a voľnosť. Pohľad jeho očí hovoril o odvahe, múdrosti a rozhľadenosti. Jeho úsmev otváral srdcia. Piesne v jeho podaní prezrádzali citlivosť a nehu. Nemusel povedať toho veľa, ale všetci ho radi počúvali a on si stál za svojím slovom. Priateľstvá, ktoré vybudoval, pretrvali desaťročia a možno navždy. Vždy mal zaujímavé nápady, ktoré aj realizoval. Kamarátsky povedané – povystrájal toho dosť.
Trochu histórie
Vznik T.O. Dlhé nože – Po návrate domov z vojenčiny založil Sanchez s dvoma kamarátmi (Bagi a Picik) trampskú osadu Dlhé nože (1979) na fleku v lokalite Gýmeš. Neskôr sa presunuli na Ružínsku priehradu. Ich flek na Ružíne nazývajú trampi Zátoka Dlhých nožov. V júli 1994 sa osada presunula na kemp Malá Canada – Drienov. To bolo významný krok k vzniku dodnes aktívneho trampingu v Drienove. Tento flek si postupne spoločnými silami drienovské osady zveľadili a dodnes sa tam stretávajú a organizujú výročné ohne. Ešte v júli 2020 pohládzal šerif Sanchez pohľadom všetkých kamarátov prítomných na zapálení 41. výročného ohňa osady.
Vznik trampingu v Drienove – T.O. Dlhé Nože sa rozrastala a pribúdali kontakty s ďalšími kamarátmi. Sanchez so svojou osadou inicioval založenie Slávnosti Hornádských vlkov (1984-1988), na čom sa podieľali košické a prešovské trampské osady. Dlhé nože boli podnetom na postupný vznik nových trampských osád v Drienove. Najprv (Ostré Tesáky, 1985). Aby sa tramping v tejto lokalite uberal v súlade so zásadami lesnej múdrosti, fungovala spolupráca medzi trampami, korigovali sa dátumy akcií, riešili problémy a upevňovali priateľstvá, inicioval Sanchez založenie Trampskej Únie Drienov (1985-1993) a stal sa maršalom. V prvý rok TÚD tvorili osady Dlhé Nože, Ostré Tesáky a samotári. Už v nasledujúcom roku vznikla T.O. Túlavé Šípy (1986) a potom T.O. Trapperi (1987), ktorí vstúpili aj do TÚD. V tomto období organizujú šerif Sanchez s osadou Dlhé nože najvydarenejšie podujatia. Tri ročníky „Futbalového klání“ s trampami v Čechách. Splav časti Hronu na plti. Splav časti Vltavy na plti. Konské rodeo & Country bál v Seniakovciacch v spolupráci s T.O. Divoké kone (KE). V roku 1990 zo Sanchezovej iniciatívy vzniká trampská kapela „Bučaci karčmowo“. Sanchez je jedným z iniciátorov vzniku Spojených kráľovských osád Prešov a iniciátorom snemov tejto recesistickej organizácie. Základom všetkých týchto akcií bol humor, recesia, muzika a kamarátstvo.
Aj po zániku TÚD vznikli a udomácnili sa na fleku Malá Canada ďalšie osady: T.O. Desperado – 1997, T.O. Kotva – 1998, T.O. Túlavá veverička – 1994 a T.O. Indiana – 2009.
Na záver malý príbeh. Vybrali sme sa (Tik a Amazonka) na pozvanie šerifa Tulyho T.O. Indiana do Malej Canady. Neobišli sme v Drienove známu trampskú krčmu so zámerom zoznámiť sa so Sanchezom. Pri vstupe si nás premeralo niekoľko párov očí. Jeden pár mal patriť jemu, ale ktorý? Po pozdrave som vyslovila vetu „Prišli sme za Sanchezom.“ Spoza najbližšieho stola sa zodvihol mohutný sympatický chlap, pristúpil k nám, zalomili sme palce a pohľad do jeho očí napovedal, že to bude kamarátstvo. A tak sa aj stalo. Odvtedy aj pre nás – cudzincov, je príchod na flek Malá Canada návratom domov. Rovnako, ako pre všetkých trampov v Drienove, ktorí s dojatím spievajú svoju hymnu s názvom „Návrat domov“, ktorej text zložil.
Sanchez, budeš nám všetkým veľmi chýbať.
Amazonka a Tik
Návrat domov
Chcem vrátiť sa domov raz zo Slanských hôr
do údolia pri Toryse.
Chcem vrátiť ti lásku a stratený sen
a pobozkať tú rodnú zem.
Refrén:
Johé, johohó, johé joho
Johé johohó, johé jó
Johé, johohó, johé joho
Johé johohoho
Už dávno sa túlam, no prázdny vak mám,
len koňa, pár pascí a kvér.
A obrázok z teba, nad hlavou kus neba
a v nohách už snáď celý svet.
Refrén:
Johé, johohó, johé joho
Johé johohó, johé jó
Johé, johohó, johé joho
Johé johohoho
Keď vrátim sa domov raz zo Slanských hôr
do údolia pri Toryse.
Ja vrátim ti lásku a stratený sen
a pobozkám tú rodnú zem.
Refrén:
Johé, johohó, johé joho
Johé johohó, johé jó
Johé, johohó, johé joho
Johé johohoho
