A je po zimnom vandri. V pondelok o 12,17 hod. ešte sedím s nohami v lavóre plnom horúcej vody a rozmrazujem si chodidlá. Nabudúce si namiesto pálenky zoberiem Fridex.
Zimák sme podľa starých trampských tradícií začali v príjemnom prostredí kultúrnej ustanovizne Lesanka. Keď účastníci zájezdu vrátili všetkých 23 podšálkú, vyrazili sme. Vonku bolo snehu vyše členkov, celých 12,3 cm. Len Kapustovi sneh siahal až po vajká. Pri chate Bohátka nám prišlo tak-nejak clivo, ale teplý čajík to napravil.
Cesta do Šútovského sedla bola plná drýstov a rehotu, ako to už na vandri chodí. Dole pod sedlom sme si na fajnom fleku postavili búdky a pri ohni začal trampský folklór. Sépia navaril vo veľkom kotlíku úžasné ragú a všetci sa napráskali. K tomu nám Mučo zamrznutými prstami zahral zopár piesní grónskych eskimákov. Ja som potom už začal po grónsky aj vyprávať, tak mi musel Gofi pomôcť do duchien, ale postavil sa k tomu veľmi lajdácky! Jój, kdeže boli moje obľúbené Biele Vrany z Martina? Nikto ťa tak starostlivo neuloží k odpočinku, ako moje lásky…
V noci mi jedenapollitrová fľaša vody zamrzla nakompletku, tak som ráno sušil hubu. A čo som čakal, keď bolo mínus 10°C…?
V nedeľu sme cestou domov zašli navštíviť Akura a Folkmara Diviackovcov, ale vraj už od 13. storočia neboli doma. Tento rod mal v 12. a 13. storočí postavený hrad nad obcou Dlžín, ktorý sme si boli pozrieť. Z hradu moc nezostalo, ale tie výhľady stáli za to! Dovideli sme až ku nám do kuchyne, kde sa moja Zuzka krútila okolo šporheľta. Začal som tušiť, že sa chystá niečo fajné. Keď sme prišli domov do Church Village, celá partia zasadla k slávnostne prestretému stolu. Takú výbornú, horúcu, slepačiu, krájančekovú polievku som už dávno nejedol. K tomu pekingské šnicle, ryža, kaša a basa pifka.
Po toľkej návšteve sa baktérie v našej čističke odpadových vôd ešte doteraz držia svorne okolo krkov a spievajú od radosti. Nech si užijú, holky!
Na záver vandru som zase dostal sólo pusinku od krásnej kamarátky, asi z toho urobím tradíciu. Šak mi ani Vlado nedal na bendžo, lebo to bola jeho! Ale kto ma pobošká, keď pôjdeme na vander len samí starí, zarastení chlapi? Už teraz ma pri tej predstave napína!
A potom nastala tá smutná chvíľa, kedy sa dobré holuby ako poslovia mieru, lásky a kamarátstva rozleteli domov a v duši zostal smútok. Ale šak nie na dlho, druhého apríla budem mať šesťdesiat…!
Faktografia
- organizoval a článok napísal Blcha (T.O. Malá Vrana, Prievidza)
- trasa bola Kanianka, Šútovské sedlo, Kostolná Ves
- zúčastnilo sa 23 kamarátov z Martina, Trnavy, Handlovej, Prievidze, Nového Mesta a Partizánskeho, resp. okolia
