Vladimír TÖRÖK – šerif T.O. Prvé ohne (Košice)
19. 11. 1955 – 27. 2. 2022
Prednedávnom zasiahla trampský svet smutná správa, že naše rady opustil jeden z nás – kamarát Vlado. Smrť kosila v košických lesoch, a to doslova, pretože odišiel šerif T.O. Prvé ohne, kde na fleku Sedem smädných prameňov má osada svoj domov.
Vlado nemal trampskú prezývku, nenosil maskáče a vlastne ani zelená farba nebola súčasťou jeho šatníka. Ale jeho duša žila pre tramp rovnako, ako celá osada. Presne tak, ako sa to spieva v osadnej hymne. A on sám bol v posledných rokoch dušou osady. Vo väčšej spoločnosti bol skôr poslucháčom a gitaru bral do rúk vtedy, keď už iní nevládali. Staré trampské piesne v jeho podaní najkrajšie zneli, keď sa noc preklápala k ránu. Nikdy sa nesnažil byť stredobodom pozornosti. Na akciách iných osád sa poväčšine objavil znenazdajky, a tak aj z akcie odišiel. O to viac bola jeho spoločnosť vzácna a vyhľadávaná, debata s ním zaujímavá, plodná, zmysluplná a aj preto nám bude veľmi chýbať.
Vlado sa narodil 19. 11. 1955 v Košických Olšanoch. Opustil nás vo veku 66 rokov 27. 2. 2022. Prežil šťastný civilný i trampský život. A od roku 1977 aj po boku manželky Magdy, s ktorou vychovali 5 detí. Spolu s ňou boli krátko členmi T.O. Kráľovská kobra (Košice). O niečo neskôr sa stali členmi T.O. Prvé ohne, čo bolo pre osadu veľmi šťastné riešenie, pretože osadný život Vlado udržiaval ako šerif doslova do posledného dychu. Už keď jeho život bol pod dohľadom lekárov, zorganizoval na diaľku zapálenie Pietneho ohňa na fleku v deň, kedy mala byť tradičná osadná akcia Stavanie iglu.
Prenechávam priestor pre spomienky kamarátov:
Brčo – tramp a zároveň bývalý polesný košických lesov
Poznali sme sa dobre. Vladovi som pomáhal ešte ako správca lesov a vtedy sme sa aj viac spoznali. Vždy mal snahu spraviť niečo užitočné pre samotný les, tak som pre neho vtedy niečo vymyslel, čo by mohol robiť. Bol to čestný a charakterný človek, ktorý vždy dodržal slovo. Staral sa o kamarátov a robil pre nich akcie. Bol príjemný spoločník a spolu s Magdou sa zaujímali o liečivé byliny a zdravý životný štýl. Naposledy sme sa videli, keď som ho vyprevádzal v Drienove z lesa na pole. Tam sme sa rozlúčili. Ani by mi nenapadlo, že je to naposledy. Je mi to ľúto, bude mi chýbať.
Dobrodruh – T.O. Sosna (Košice)
Vlado bol a ostáva skutočnou legendou košického trampingu. Organizátor tých najlepších trampských akcií, žiadna osada už desaťročia neorganizovala takéto akcie v Košiciach, ako on. Tramp na celý život, nielen do 30-tky, ako pochabosť mladosti. Jeden z najväčších silákov, akých som poznal a pritom skromný, zábavný človek. Priateľ, na ktorého sa vieš spoľahnúť.
Lucky – T.O. Severka (Stará Ľubovňa) a T.Z. Severka
Vždy mi bolo cťou stráviť s ním a Magdou čas, ktorý mi svojou prítomnosťou darovali. Vlado bol inteligentný, vtipný, s otvoreným srdcom a prirodzenou autoritou. Mal schopnosť byť prirodzeným vodcom, zručným organizátorom, motivátorom, ktorý vedel nadchnúť a pritiahnuť kamarátov okolo seba. Potlach k 40. výročiu vzniku T.O. Prvé ohne bol a dodnes patrí medzi môj najkrajší, aký som zažil. Vlado bol vždy dôsledný a precízny vo všetkom, čo robil. Mal vždy plnú hlavu nápadov, ktoré svojou zručnosťou dokázal pretaviť do podoby tak, aby potešil kamarátov. Mal schopnosť vyčariť z dreva vždy niečo jedinečné a krásne. Aj mne navždy zostane po ňom spomienka v podobe jeho drevenej skulptúry (maxiplacky) ako dar osade k 25. výročiu našej osady, či kvalitná sekerka s logom Prvých ohňov za moje víťazstvo v hode sekerou na 40. výročnom ohni jeho osady. Vedel spojiť spomienku s praktickou užitočnosťou pri výrobe toho, čo spolu s osadníkmi kamarátom zo srdca vyrobil. Zahrať si s ním či počuť jeho hudobný prejav bol pre mňa vždy pôžitok. Miloval som jeho interpretáciu piesní Beďa Jarkovského, či ich osadných hitov. Zostane pre mňa navždy inšpiráciou, legendou a osobnosťou nielen košického, ale aj celoslovenského trampingu.
Laco „Grizzly“ Sasák
Od roku 2015 sme začali spolu s Vladom spoznávať krásne kúty nášho Slovenska. Boli to pre nás nové objavné cesty, často po neprechodených chodníčkoch v našich najkrajších pohoriach: Muránska planina, Veľká Fatra, Malá Fatra, Nízke Tatry, Ohnište, Malý a Veľký Salatín, Poludnica, Krakova hoľa, Choč … Vlado bol veľmi zdatným a spoľahlivým spoločníkom na našich dobrodružných výpravách. Veľa sme toho nenarozprávali, ale o to viac sme vnímali tú krásu vôkol nás. Často sme fotili a po výpravách sme u Vlada triedili naše fotografické poklady a spoločne sa z nich tešili.
Vyhovoval mi Vladov suchý humor a prekvapovala ma rozhodnosť a ráznosť, s akou vedel vyriešiť „zamotané“ situácie. Raz v Ružomberku na stanici pri pive na stojáka, sa naňho zozadu ohnal stoličkou „miestny labužník“, ktorý bol spacifikovaný za pár sekúnd a po povolení „hmatov“ sa Vladovi ešte ospravedlňoval a chcel ho pozvať na pohárik…
Jojo – T.O. Biely Topoľ (Petrovany)
Vlado bol pre nás jeden z mála ľudí (trampov), ktorí hneď pri prvom našom vzájomnom stretnutí si získal celú našu osadu, svojím vyžarovaním, ľudskosťou a dobrotou. Bolo nám cťou ho poznať a určite na neho nezabudneme.
T.S. Zoky (Spišská Nová Ves)
Je mi ľúto, že odchádzajú legendy trampského sveta. Vlado bol kľúčová postava aj pri zrode osady T.O. Líščie skaly (SNV), ktorej som bol aj ja istý čas členom. Keď sme ako chalani hľadali flek pre našu budúcu osadu, našli sme miesto rovno s Vladom, ktorý tam práve bol. V blízkosti mala totiž flek T.O. Kráľovská kobra (Košice). Vlado nám vtedy rozprával o výskyte líšok na tomto mieste, ktorý sa stal potom naším flekom a osada prijala meno Líščie skaly. S Vladom som sa stretol po dlhých rokoch práve na ich akcii Stavanie iglu 2020 a mal som veľkú radosť.
Amazonka a Tik