Prechod Karpát „XX“

Bratislava – Buková – Sokolské chaty – Korlátka – Prievaly – Kuchyňa

Konečne po troch rokoch! Práve toľko času prešlo, ako sme sa na Prechode Karpát stretli naposledy – v máji 2019. Dva mesiace pred 20. ročníkom – v marci 2020, nám (všetci vieme čo) stoplo Prechod Karpát XX. Mal byť posledným z dvadsaťročnej tradície vandrovania po – pre väčšinu bratislavských trampov, najobľúbenejšom pohorí.

Tradíciu založili Pedro z T.O. Pohoda a Kyslík z S.T.O. Tambora. Oni dvaja a Tamborák Cicka boli aj prvými, ktorí počiatočný Prechod Karpát v máji 2001 absolvovali. Prechod sa potom konal každoročne vždy v tomto mesiaci a vždy mal rovnaký priebeh: V piatok poobede vlakom, alebo autobusom na niektoré z miest na „trnavskej strane“ Malých Karpát. Hranie v krčme a večer do lesa. Zatáborenie, hranie a spievanie pri ohni – väčšinou za sprievodu Pekaringa, domovskej kapely T.O. Pohoda.
Na druhý deň prechod cez hrebeň na „záhorácku stranu“. Podľa vzdialenosti od cieľa – Pedrovej chaty v Kuchyni, presun na ňu pešo, alebo autobusom.
Za tie roky niektorí pribúdali, iní odbúdali, od počiatku sa zúčastňovali aj naše vtedy ratolesti, dnes už dospelí ľudia.

Tohtoročný „oneskorený“ Prechod Karpát sme označili ako PK „XX“.

Začiatok bol „v piatok trinásteho“ na hlavnej stanici v Bratislave. K medzinárodnej účasti prispel Golem spoza rieky Moravy, ktorý sa po pár rokoch opäť pridal k Pohoďákom, Tamborákom a sympatizantom (kamaráti bez príslušnosti k osade).
Cesta z Bratislavy poschodovým vlakom a ako vždy – kopec srandy, Pedrova gitara, trampské pesničky, maskovanie preplneného vagónu a vlaku. Pozornosť a konverzácia našich chlapov tradične sústredená v 99,9 % na spolucestujúcich. Ženského rodu, pochopiteľne.
Prestup v Trnave na 2-vozňový motoráčik a po necelej hodinke vystupujeme na malej železničnej zastávke Buková. Tá sa po rokoch vôbec nezmenila – našťastie. Pohľad na ňu pripomína vandre našej mladosti. Od trate smerujeme lesom k nášmu cieľu – Sokolské chaty – Bufet u Stana. Tam nás už čaká domáci chatár – Šampón z T.O. Icarilla. Ponúka nás vynikajúcim gulášom. Postupne prichádzajú z neskorších vlakov, autobusov, či autom ďalší. Ako to už v krčme na čundroch býva, do večera zábava aj s domácim publikom – chatármi tejto malebnej chatovej osady. Prišli za nami aj kamaráti trnaváci Froshka s Bublinom.
O Bublinovej zručnej a nápaditej trampskej rezbárskej činnosti ani netreba hovoriť. Taký bol aj darček od neho – majstrovsky z dreva vyrobený Hurón.
Po troch rokoch sme si zaspievali aj hymnu Prechodu Karpát s rovnomenným názvom, ktorej text napísal Pedro na melódiu klasiky „Bei mir bist du schön“.

Pred zotmením sme zdvihli kotvy a pobrali sa pod zrúcaninu hradu Korlátka. Kúsok od pietneho stĺpa trnavských trampov sme zatáborili. Kamaráti trnaváci nám pripravili drevo, okolo ohňa sa sedelo a spievalo dlho do noci. Bola nádherná, hviezdnatá, mesiac svietil ako blázon.
V sobotu ráno niektorí išli na prehliadku hradu. Je z neho prekrásny výhľad a za tie roky, počas ktorých sme tu párkrát prespali, sa na obnove urobilo na ňom kus práce.
Po pobalení, uprataní fleku a nachystaní dreva pre ďalších, odchádzame smer Prievaly.
Po ceste lesom opäť krásne výhľady na kopaničiarske kopce. Prevalili sme sa cez hrebeň a v Prievaloch v krčme čakáme na bus do Kuchyne. Domáci kosačkár po priateľskom rozhovore s nami pochopil, že chceme hrať aj spievať, vypol kosačku a išiel na obed. Z terasy krčmy sme pozorovali prichytenie zlodeja, ktorý chcel kradnúť z auta pred obchodom, aj zásah privolanej polície. Celé vyšetrovanie a spisovanie trvalo 2 hodiny – zabitý čas a ešte v horúčave. Kedysi by zlodeja na celý deň bez jedla a vody priviazali o pranier – taký, ako stále stojí pred vchodom do prievalského kostola. Okoloidúci ľudia by zlodeja mohli opľuť, obliať či kopnúť do zadku a tento trest by bol určite účinnejší. Ale dnes by jeden pranier ani nestačil…

Príchod autobusu, po necelej hodinke vystupujeme a tiahneme v horúčave dedinou až na chalupu v Kuchyni – v osade Modranka. Batožinový servis a odvoz počas cesty autobusom nám zabezpečil svojím autom vždy ochotný Kolo.
Na chate sme pokračovali obľúbenými činnosťami započatými v piatok na hlavnej stanici.
Prišli tí, ktorí sa prechodu nemohli zúčastniť: Vlčácke trio, pár osadníkov, Tykva zo Studienky. Hrali sa staré a všetkými obľúbené Tykvove „trampasárny“ – pesničky jeho kapely Trampas. Navečer zavítali susedia a Svorad z T.O. Hay river s Lydkou z chalupy v dedine. Nádherný večer mal zlatý klinec – Soňa s Kyslíkom pripravili tortu v tvare mapy Malých Karpát aj s modrou značkou a so smerovníkom. Po chvíli z nej zostal iba smerovník – bol drevený…

Tento ročník bol opäť vydarený, ale ako sa už pred troma rokmi dohodlo, bol posledným Prechodom Karpát. Dvadsiatkou to uzavreli zakladatelia Pedro a Kyslík, ktorý ako jediný z našej partie všetky prechody celé prešiel po vlastných.
Ďakujeme kamarátom, ktorí sa za 20 rokov s nami tohto vandru zúčastňovali – či už ako „tvrdá sekcia“ prekonávaním hrebeňa Malých Karpát, alebo ako „mäkká sekcia“ – na chate s ešte malými deťmi popri čistení zemiakov, cibule a krájaní mäsa radostne čakajúc na tvrďákov…