Krst spevníka „Autori a skupiny“
V piatok 1.marca sa v martinskom Country Clube konal krst v poradí už druhého spevníka z edície Piesne od trampských ohňov – región Turiec, tentoraz venovaný predstaveniu tvorby miestnych autorov a skupín. Spevník vydalo Trampské združenie Severka a obsahuje 44 piesní.
Napriek tomu, že sa v časovom predstihu uskutočnila prípravná slezina, na ktorej sa dohodli veci, mnohé sa vyvíjalo inak. V dvoch prípadoch došlo k úmrtiam v rodinách členov kapiel a tak namiesto dohodnutej skupiny Inoväť, ktorá mala byť ťahúňom krstového večera, zostalo len niekoľko otáznikov.
Skupina Šťastní chlapci mala už na piatok dohodnuté hranie niekde inde, pre istotu hneď dva. Teoreticky mohli byť voľní v čase začiatku našej akcie, ale svoju účasť naisto potvrdiť nevedeli. Ďalší oslovení, Bobri, sa sľúbili hrať kamsi na Moravu, uvažovali však, že to kvôli nám možno zrušia. Ale vraj sa k nám chystá hrať skupina Wrkoč, ktorá už usilovne cvičí… Kvôli týmto prvkom neistoty a zároveň nádeje sme už ďalšie kapely ani neoslovovali.
Skrátka a dobre, hotový „organizátorský sen“. Nebyť toho, že išlo o akciu trampskej komunity, mali by sme hlavy v smútku a asi sa pomaly rozliezali kanálmi. Takto sme si však povedali, že to nejako dopadne, prinajhoršom zahrajú len prítomní autori. A hudobníkov je v klube vždy dosť (niektorí zaradení do kategórie „Zahrám vtedy, keď bude najhoršie“, t.j. keď nebude mať kto hrať).
Krátko po 18-tej sa v klube zjavilo upotené trojčlenné torzo kapely Šťastní chlapci s tým, že nám môžu venovať necelé dve hodiny. „Zahráte nám na úvod aj Vlajku?“ pýtam sa kapelníka Cepa. Chvíľu váhal: „No, nejako to dáme. Ale ty si vezmi gitaru…“
Po Vlajke a krátkom úvodnom príhovore sa na pódiu objavili Dilly (autorka grafickej úpravy a celej hmotnej podoby spevníka) a Frňák, legenda miestneho trampingu, poverený úlohou krstného otca.
Pravda, krstu predchádzalo pre niekoho zábavné, pre mňa trápne faux pas, keď som si pri volaní z pódia nevedel spomenúť na Frňákovu prezývku (tréma, či prvé príznaky Alzheimera?).
„O vykonanie krstu spevníka poprosím kamaráta… ehm… ehm… (Frňák pohodlne rozložený na stoličke v sále sleduje moje trápenie, no ja mám „okno“)… Takže, ktorý kamarát to bude?“, naťahujem čas. Publikum sa baví, no nenapovedá.
Nakoniec Frňák vystupuje na pódium a významne ukazuje na svoj nos: „Tú prezývku mi dali podľa kolena…“
Spevník pokrstil vodou z prameňa rieky Turiec, keďže to k nemu z Hornej Štubne nemá ďaleko. (Keď sme sa na slezine zamýšľali nad krstom, vhodným médiom a niečím, čo spája všetkých Turčanov, Heykal z kapely Útes navrhol našu slávnu „panelku“…)
A tak sa nakoniec všetko v pohode rozbehlo. Šťastní chlapci so svojím príslovečným elánom odpálili kolo (svojimi piesňami z práve pokrsteného spevníka) a keď si dali krátku prestávku, využili sme ju na predstavenie prvého z individuálnych autorov. Pravda, najprv sa musel návštevníkmi nabitý klub trochu stíšiť, lebo texty Guľových pesničiek si vyžadujú počúvanie.
Po Guľovi a druhom hudobnom kole Šťastných chlapcov sa na pódiu so svojimi piesňami postupne predstavili torzá prítomných kapiel a individuálni autori/interpreti: Heykal s kamarátom za turčianskoteplický Útes, Dolfo s dcérou Katkou, Jessy (za kapelu Kamaráti) a nakoniec, po dlhom presviedčaní, aj dvaja členovia kedysi vychýrenej martinskej bluegrassovej skupiny Wrkoč. Piesne neprítomného Shana som sa na pódiu pokúsil predstaviť ja.
Z autorov a interpretov piesní, obsiahnutých v spevníku, boli na krste prítomní: Blcha, Dolfo (ten zahral aj pieseň svojho už zosnulého osadníka Bura) a jeho žena Gabika, Guľa, Julko (Inoväť), Kaja, Jessy (Kamaráti), Mozoľ (osadná kapela T.O. Podkova & Dunivý vodopád), Zemo (Pustovníci), Šťastní chlapci, Heykal (Útes) a dvojčlenné torzo z Wrkoča (Pinďo a Maťo; neskôr prišiel aj Igor).
Podľa ohlasov kamarátov, lúčiacich sa pri odchode z klubu, sa akcia vydarila.
Modok
foto: Amazonka, Baška
