No predsa hor‘ sa do čítania najnovšej Severky. Tak sa totiž začínajú úvodníky (z pera Modoka a Šupáka) v prvom tohtoročnom čísle.
A začneme hneď gratuláciami – najprv dvom prešovským sedemdesiatnikom, Mariánovi Tkáčovi (T.O. Mlok, T.O. NANORYA) a Jozefovi „Mufimu“ Miklošovi (T.O. Roverská päťka). Potom sa premiestnime západnejšie a pripomenieme si 30 rokov od založenia I.O. Ranný svit a T.O. West Country z Revúcej, aby sme nakoniec prišli na 50-ku T.O. Durango (Malacky). V rubrike Po stopách tulákov nechýbajú výročia T.O. a pozvánka na výstavu o trampingu v bratislavskej Rači.
Už po 17. krát sa konal Muzikantský kemp na Koske (Kosodrevina na južnej strane Chopku), kde od piatku až do nedele znel bluegrass. V hudobnej rubrike pridávame náhľad do zaujímavého spevníka slovenských pesničiek z roku 1966 a jednu z nich uverejňujeme aj s notovým záznamom.
Tip na vander po Slovensku, ako aj Správy zo zahraničných ciest sú tentokrát z pera jedného autora, no popisujú úplne odlišné lokality – Šípsku Fatru a tzv. Vojenské Brdy.
A že smiech je dobrý liek, hádam netreba zdôrazňovať. Dokazujú to aj štyri príbehy v tradičnej škodoradostnej rubrike.
Po čase opäť pridávame stránky špeciálne pre trampské deti. Nazvali sme to Rozprávky pre Momošku – trampské príbehy spod Rozsutca. Porozpráva ich kamarát Kiwi.
Porta Bohemica je tradične naplnená poéziou z Trapsavca a doplnená fejtónikom od Hanky o tom, aké bohatstvo pre nás (a najmä starších), predstavujú spomienky. Keď nás navštívi múza, prinesie aj do tejto rubriky básničky z Trapsavca a tentokrát aj krátku humornú prózu, tak typickú pre kamaráta Blchu.
Na posledných stranách sú ako zvyčajne krátke správy z akcií uplynulého obdobia. Úplný záver na štvrtej strane obálky obstaráva pozvánka na 47. FTP v Horním Jelení a správa o výtvarnej výstave kamaráta T.S. Kompóta. A symbolická fotka z Jarného ohňa na Mamojkovej.
Tak už vieme kam.
Sme veční tuláci…
Hrdlo nám sťahuje smrtiaca slučka civilizácie, ale my ideme ďalej. Osud nám vtisol do duše znak cesty. Cesty, ktorá sa nekončí, z ktorej nechceme a nemôžeme odbočiť… Tí, čo sa nám čudujú, nikdy neprežili, neprecítili a nikdy nepochopia. Nepochopia a neuvidia našu cestu…
Chyťme sa pevne za ruky a vykročme ľavou nohou vpred… Veď tam, kdesi v diaľke, HORÍ NÁŠ VEČNÝ OHEŇ!“
