* 14.4.1944 Dio (T. S., Bratislava)
Tramp samotár a člen Tramp clubu Bratislava. Jeho trampský samotársky život prevažne trávil z veľkej časti v Malých Karpatoch – v oblasti Sv. Jura, Limbachu, Pezinka – Blatiny, Rybníčka, Modry – Zochovej chaty.
Pracovne pôsobil tiež v lužných lesoch v oblasti Podunajských Biskupíc – Lieskovca, Jegenešu, Gajcu, Kopačského, Biskupického ramena, aj ako zamestnanec Štátnych lesov. V tomto období si obľúbil a s rodinou navštevoval mnohé trampské miesta v okolí Modry a tiež lužného lesa na brehoch Dunaja. Tu sa stretával aj s trampami z okolia Podunajských Biskupíc, Feriby, Brenera, Ivanky pri Dunaji, Vrakune a tiež nového Vlčieho hrdla.
Dia k prírode doviedol jeho dedo. Bol veľký vandrák, po prvej svetovej vojne precestoval pol Európy. Rodičia boli tiež vášniví turisti, spoločne často trávili čas v prírode. V 14. rokoch Dio začal chodiť do prírody aj so spolužiakmi. Chodili na flek na špici Biskupického ramena. Toto miesto si užívali viac ako 10 rokov. Keď sa osada rozpadla, Dio sa v 19. rokoch zamestnal v Slovenských lesoch. Do lesov išiel pracovať z jediného dôvodu – na rozdiel od ostatných bol stále v prírode. Pracoval s prestávkami asi 4 roky na ostrove Kopáč ako drevorubač spolu s Ferom Slovákom a Dušanom Gargálakom, ktorí mali trampskú osadu povyše Železnej studničky, Fero neskôr emigroval na Aljašku.
Po roku 1968 sa Dio priženil do Modry, kde tiež pracoval v lese približne 11 rokov. Tak ako pri Dunaji stretával sa aj s trampami v Modre – Harmónii, na Zoške – Zochovej chate, aj s terajšími trampami z TCB na Slamenej búde.
Neskoršie trávil soboty a nedele s kamarátmi Šortim a Dolfom z Modry. Dlhé roky spolu trampovali, vodil ich na miesta, ktoré poznali len lesní pracovníci, oni zas poznali trampské fleky a fleky iných osád. Po návrate spoločne v Kača-bare zapíjali prach ciest. Neskoršie už aj s dcérou a manželkou chodili na Dolfiho búdu a do lesanky na Rybníčku, od ktorej Dio vlastnil kľúč. Keď chodil samotársky do lesa, stanoval na krásnych flekoch, ktoré poznal iba on – dodnes na ne nikto nechodí.
Z Diových slov: „Tak ubiehali roky a čo nevidím, už som starý chlap, dýcham tak, že pred sebou rozfukujem lístie na chodníku. Teraz väčšinou sedávam doma, mám dýchací pristroj, lieky na pľúca a občas pozerám fotky z minulosti z povodia Dunaja či z Malých Karpát, mám ich 1600 farebných a čierno-bielych okolo 1000.“
Dnes mu zdravotný stav nedovoľuje zúčastňovať sa trampských akcií ani prísť ani medzi nás trampov na stretnutia Tramp clubu na Slamke.
Kamarátovi Diovi želajú k jeho osemdesiatke veľa zdravia a dobrej pohody kamaráti z Malých Karpát, Pezinka, Modry a Tramp clubu Bratislava.
Z Diových spomienok spracoval Lewis, apríl 2024;
foto zo stretnutí TCB v r.2014 : archív Dio
