Ladislav „Jacky“ Denkóczy
Narodil sa v Bratislave dňa 29. augusta1932. V detstve býval na Bubenkovej ulici pod hradom, štvrť Zuckermandel. Mal jedného brata Ferdinanda a dve sestry – Máriu a Angeliku. Keďže vyrastal za druhej svetovej vojny, jeho najväčším koníčkom bola hra so zbraňami.
Vychodil 5 tried ľudovej školy a 3 meštianky. V rokoch 1946 – 1950 študoval na učňovskej škole odbor stavebný a strojný zámočník. V tomto odbore v rokoch 1950 – 1956 pracoval v Československých stavebných závodoch, v Elektrárňach Bratislava, v Lokomotívnom depe. Potom do 1969 ako vodič na rôznych pracoviskách. Bol hodnotený ako spoľahlivý a vzorný pracovník a nadriadení s ním boli spokojní.
Vojenskú základnú službu absolvoval v Prešove v rokoch 1953-1955 ako výsadkár, čo mu učarovalo ako celoživotný druh športu. Vo voľných chvíľach sa venoval aj športovej streľbe, výrobe nožov a šitiu oblečenia.
Oženil sa 25. februára 1961 v Bratislave a s manželkou sa im narodili dve deti, starší Dušan a mladšia Ladislava. Potešením mu boli dve vnučky, staršia Deniska a mladšia Dajanka, ktoré mal nadovšetko rád.
Od chlapčenských čias mal rád prírodu a pobyt v nej. Učaroval mu československý fenomén – tramping.
Ako mladý chlapec v roku 1946 bol v krčme na Mikulášskej zábave. Prišla tam partia rovnako oblečených chlapíkov, okovaných, s vyšívanými košeľami, klobúkmi, niektorí mali aj revolvery a bajonety. Vtedy sa plno zbraní povaľovalo v skladoch po odchádzajúcich armádach. Nevedel, čo sú zač a spýtal sa ich to.
Odpoveď bola: „My sme čundráci – trampi, stanujeme v lese, máme tam táborisko.“
Vtedy sa o trampingu prvýkrát dozvedel. Zaobstaral si výbavu na táborenie v lese, v tých časoch sa dala ľahko zohnať. Napríklad pri vstupe do hradu bolo na hromade plno oblečenia, batohov, a iných vecí, ktoré tam pri odchode nechali striedajúce sa armády. Tak prišiel k svojmu prvému teľaťu – batohu z 1. svetovej vojny, celte, stanu. Oblečenie si tiež zaobstaral, tak ako sa to vtedy robievalo: košeľu si zafarbil, sestra mu ju povyšívala, klobúk sa dal zohnať od skautov. V lete 1947 sa vybral na prespanie na Devín. Pri Riviére videl trampov hrať na gitary a mandolíny. Na niekoho čakali, ale nepoznal ich a išiel ďalej.
„Kam ideš?“, zakričali na neho. „Idem tam na Devín niekde stanovať“, odpovedal. „Víš čo, nechceš s nama chodiť?“, pýtali sa prešporáčtinou. Súhlasil. „Jak sa voláš?“, vyzvedali. „Laco“, odvetil. „Né, trampsky jak sa voláš?“.
„Ja nemám trampské meno.“ Nato mu jeden z nich povedal: „Ty sa budeš volať Jacky!“(čítaj Džeky). Bol to Redo Grančič, šerif trampskej osady Rudý šíp založenej v 1946. A povedal, že tiež idú čundrovať na Devín a teda pôjdu spolu. Odvtedy chodieval s touto osadou, neskôr aj s inými. Rudý šíp mal dobré vzťahy s Megom z osady San Diego, s ktorým sa Jacky tiež skamarátil. Rovnako ako s o dva roky starším Šperhákom z Osady veselých samotárov a Lodenice Kormorán. Spolu chodievali na čundre, najmä do Malých Karpát. Vzniklo priateľstvo, ktoré pretrvalo desaťročia a rozdelil ho až odchod Šperháka na večný vander – v júli minulý rok.
Jacky ešte pred pár rokmi nechýbal na trampských stretnutiach, najčastejšie sme ho však mohli stretnúť v lese, ako vysoký a urastený kráča rezkým krokom niekam na čunder alebo v meste, keď sa okolo prehnal na bicykli a trielil do záhrady, kam tiež veľmi rád chodieval. V roku 2002 dostal ocenenie kanadských trampov venované trampom na Slovensku – Hawkinsova placka a v roku 2020 ocenenie Trampský oskar.
Ako parašutista absolvoval stovky zoskokov kade-tade a bez úrazu. A smola, pred pár rokmi doma zakopol a zranil sa. Žiaľ, tak nešťastne, že ho to obmedzilo vo všetkých aktivitách, na stretnutia prestal chodiť. Potom prišli obmedzenia spôsobené koronou. V pravidelnom telefonickom kontakte vtedy s ním bola z kamarátov z Tramp clubu Bratislava Andy Bábovka. Informácie z trampského prostredia dostával aj prostredníctvom klubového časopisu Trampský spravodaj, ktorý mu každý mesiac posielala. Po obmedzeniach Bábovka Jackyho niekoľkokrát navštívila a keď sa mu polepšilo, syn s dcérou ho viackrát priviezli na trampské stretnutia na Slamku – Slamenú búdu na Kolibe. Tam pred rokom v auguste v kruhu kamarátov trampov oslávil 91 rokov.
Deti Dušan a Slávka ho sprevádzali na Tramp club aj koncom júna tohto roku. Potešili sme sa mu všetci, prišli za ním, pozdravili ho, porozprávali sa, zaspomínali. To sme netušili, že sme Jackyho videli medzi nami poslednýkrát.
Odišiel navždy pokojne, v spánku, 17. októbra 2024.
Tak Jacky, teraz si už v tom lese, kde horí večný táborový oheň. Určite Ťa pri ňom už privítal Šperhák, ktorý Ťa tam vyše roka čaká. A mnohí ďalší, s ktorými ste toho toľko krásneho a dobrodružného v prírode spoločne prežili. Tak si k nim prisadni a tešte sa, že ste opäť spolu. Česť Tvojej pamiatke!
Za Tramp club Bratislava a kamarátov POSLEDNÉ AHOJ! posiela Andy Bábovka
