Dodnes si pamätám, ako sme koncom júna 1989 šliapali s Dilly po krajnici cesty I/18 z Vrútok do Strečna a so sebou na trampskú akciu Žilinčanov niesli výtlačky prvého čísla Trampského občasníka Severka – označeného ako 1/89. Zdôrazňovalo sa tam, že časopis má kolovať iba medzi dobrými kamarátmi (vtedy ešte fungovala ŠtB). Tlačilo sa len pár výtlačkov, ktoré potom putovali po čitateľských linkách v jednotlivých mestách (Martin, Žilina, Poprad, Považská Bystrica). V takejto konšpirácii vyšlo aj ďalšie číslo a potom už, našťastie, prišla zamatová revolúcia. Inak by sme týmto štýlom asi ďaleko nedoskákali…
A časopis od toho júna roku 1989 vychádza nepretržite. Kto by to bol vtedy tušil…
V roku 1991 sme našu činnosť posunuli na vyšší „level“, založiac na tento účel občianske združenie s názvom Trampské združenie Severka.
Umožnilo nám to nielen vydávať časopis a iné tlačoviny, ale venovať sa aj iným aktivitám.
Naša vydavateľská činnosť nebola len o časopise Severka. V tých časoch mnohí tvrdili, že slovenské trampské piesne skrátka neexistujú. „Naštvali“ sme sa a od roku 1990 vydali 4 spevníky slovenských trampských piesní (Dobrý večer, Potlach, Trampské pesničky festivalu Ozveny ciest, Festival trampskej piesne Ozveny ciest – v tomto poradí, všetky vyšli roku 1990). Roku 1991 vyšiel spevník Rolničky, roku 1993 spevník Pesničky trampskej skupiny Talizman. Ďalšie spevníky sme už vydávali zväčša ako prílohy hudobných nosičov.
Nadviazali sme totiž kontakt s Ďatlom (z hudobnej skupiny Lesní škriatkovia), spoločne založili Hudobnú spoločnosť GRAN (vtedy ešte ako súčasť Trampského združenia Severka) a podieľali sa na vydaní prvých hudobných kaziet. Takto vyšli spevníky: Uhlíky (1992), Rukami nohami (1994), Ozveny ciest 1993, atď.
Okrem už spomenutých spevníkov sa naše vydavateľstvo (áno, Trampské združenie Severka je aj riadne registrované vydavateľstvo) zaoberalo a zaoberá vydávaním aj inej neperiodickej literatúry.
Najprv to boli Škola hry na kontrabas (1992), Škola hry na mandolínu od kamaráta Maňasa, kapelníka topoľčianskej Pohody (ďalšie podklady pre jeho Školu hry na 5-strunové banjo sa záhadne stratila v tlačiarni…). Samizdatovými počinmi Kožucha – Pod oblohou (1996) a D’Adyho – Zo zeme zdvihnuté (1998) sa začalo vydávanie Edície voľnej trampskej poézie. Nasledovali zbierky Šupáka – O chodníkoch a tak (1999) a Havrana – Hic sunt leones (2008).
V spolupráci s Osvetovým strediskom v Skalici vychádzajú Také vanderpísaničky (2004) kamaráta Baču. Osvedčenou „klasikou“ sú Timove poviedky. Koncom roka 2008 vyšla ďalšia jeho útla knižočka „Vander ako malina“. V roku 2010 Severka vydala ďalšiu Bačovu zbierku „Prísny zákaz sypať smeti!“ s podtitulom Poviedky trampské a vandrácke. Osobitnú pozornosť si zasluhuje temer monografia prevažne grafickej tvorby kamaráta Lexa s názvom Lexoviny (2011).
Na ňu nadviazala v r. 2017 (žiaľ, už in memoriam) nová knižka ‚Lexo‘ – výber z trampskej tvorby, ktorú zostavili jeho deti Adriana a Blano.
Ešte v roku 2015 sa ako výsledok zachovania histórie objavila na svete brožúrka pod názvom „História a budúcnosť trampingu v žilinskom regióne“ (druhé vydanie 2016). Ďalšiu časť trampských dejín Turca mapuje séria spevníkov, prvý diel je autorský spevník významného miestneho trampského skladateľa a hudobníka Rudolfa Ďurkoviča – DOLFA (2017).
Pod hlavičkou Trampského združenia Severka sme zorganizovali aj niekoľko úspešných výstav o trampingu.
Prvou bola roku 2005 výstava Svet trampingu v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine. Po jej vernisáži nami sme sa večer zišli v martinskom skanzene na sprievodnej akcii Večer Severky. Najviac to žilo v oravskej krčme, plnej trampských hudobníkov a vzácnych kamarátov. Atmosféra bola taká úžasná, že som si neustále opakoval: „Závidím sám sebe, že tu môžem byť!“
Ďalšou výstavou, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 20. výročia založenia časopisu Severka (2009) bola výstava „Poklad na Striebornom jazere – Trampský Ružín“ v Gelnici. Súčasťou vernisáže výstavy v tamojšom Baníckom múzeu bolo stretnutie kamarátov, bývalých a súčasných spolupracovníkov časopisu, ktoré pokračovalo slávnostným ohňom na trampskom Ružíne.
V r. 2017 bola v Martine v Slovenskom národnom múzeu – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku výstava „Tramping a trampská pieseň regiónu Turiec“. Pripravilo ju Trampské združenie SEVERKA v spolupráci so spomenutým múzeom a miestnym Turčianskym trampským dejepisným spolkom PADVA.
V roku 2014 sme boli spoluorganizátormi 21. slovensko-českého potlachu, ktorý sa konal pri obci Čičava, okr. Vranov nad Topľou.
Počas tých rokov sa na činnosti Severky podieľalo a podieľa množstvo kamarátov – Dilly, Modok, Texi, Kordítko, Walden, Miri Búrlivák, Sancho, Piškótka, Starec, Jačko, Hrana, Yetti, Ivo, Svetluška, Lienka, Janka Sova, Vlnka, Bulle, Majka Miková, Gelo, Braňo, D’Ady, Efaj, Frico, Niagara, Bzučo, Amazonka, Tik, Lucky, Bača, z Granu hlavne Ďateľ, Kremienok, Maňas a ďalší. Samozrejme aj množstvo kamarátov, ktorí neboli a nie sú členmi TZ Severka, ale len tak „okoloidúc“ priložili ruku k dielu (len tak spamäti spomeniem najusilovnejších prispievateľov ako Klinec, Amaru, Bludný Hobo, Lexo, Brčko, Túlavá Jackie, Šupák, Timo, Yus, Puky…
Prosím o odpustenie všetkých, na ktorých som v tomto výpočte zabudol.
Modok
