Cez víkend 22.-24. 2. 2019 sa na fleku na Dlhej lúke rozhorel oheň spoločnej akcie troch trampských osád T.O. Kajmani, T.O. Losí potok a T. O. Appaloosa s názvom XVII. Segedín párty.
Väčšina účastníkov prichádzala na akciu v sobotu, vzbudzujúc údiv a šok u lyžiarov hobľujúcich zjazdovku vo Fačkovskom sedle. Na fleku ich privítalo Slnko, gýčovo modrá obloha, totem, vlajkový stožiar a pagoda zakopaná pol metra do tvrdého, zmrznutého snehu. Všetka česť kamarátom, ktorí flek pripravovali už od stredy, zakúsili všetko od vlhkého odmäku kedy nešlo zapáliť mokré drevo, cez piatkovú skutočnú zimnú horskú víchricu, až po spomínanú gýčovú víkendovú pohodičku.
Po oficiálnom otvorení za zvukov spoločnej hymny troch usporiadajúcich osád sme sa vrhli na segedín. Áno, na segedínsky guláš. Na vandroch a potlachoch som už jedol všeličo, ale segedín veru ešte nie. Osobne si myslím, že ak sa niekto v poľných podmienkach rozhodne variť čokoľvek s mliekom či smotanou, koleduje si o poriadny prúser, po slovensky „priekak“ a to v prenesenom aj priamom význame tohto slova. Nie však na Segedín párty. Kuchár kamarát Pepo sa vyznamenal, dokázal, že je profesionál a jeho segedín chutil fantasticky.
Nasledovali popoludňajšie súťaže, pri ktorých bolo, ako sa na trampskú akciu patrí, hlavne veľa srandy. Pri večernom slávnostnom zapálení ohňa som na gitare, ktorá sa v zime prakticky nedala naladiť a zmrznutými prstami, ktoré reagovali asi s dvojsekundovým oneskorením, zahral Vlajku. Dúfam, že prítomní boli tolerantní a Jenda Korda sa v hrobe neobracal. Po vyhodnotení popoludňajších súťaží pokračovala pravá trampská zábava so spevom a gitarami. O teplo sa postarali pekelník kamarát Skokan, ale aj kamaráti Seki a Tony, ktorí sa cestou z Nemecka „náhodou“ zastavili na bližšie neurčenom mieste na Morave, odkiaľ priniesli chutné ovocné destiláty, ktoré príjemne hriali zvnútra.
Veľmi hodnotný a neopakovateľný bol aj edukatívny vstup kamaráta Makaróna, ktorý pri ohni prítomným vysvetlil veci, o ktorých mnohí napriek pokročilému veku doteraz ani netušili. Myslím že štatistiky Google po víkende zaznamenali minimálne 70 hľadaní výrazu „womanizer“. Ak náhodou neviete o čo ide, skúste aj vy Google alebo, ešte lepšie, zavolajte Makarónovi, určite vám všetko rád podrobne vysvetlí.
Zimné akcie majú svoje čaro. Nemôžete až na flek dôjsť autom, ako sa často stáva na letných potlachoch, ani účastníci nehodnotia kvalitu akcie počtom sudov piva v bare. Potreba dopraviť zimnú výstroj niekoľko kilometrov na vlastnom chrbte a nejako na fleku v mínusových teplotách prenocovať, zabezpečí že akcie majú komornejšiu, ale o to srdečnejšiu atmosféru. Jednoznačne to platilo aj na XVII. Segedín párty. Ďakujem preto kamarátom z usporiadajúcich osád za možnosť prežiť s nimi tento pekný víkend a verím, že Segedín párty má pred sebou ešte veľa úspešných repríz.
text: T.S. Hadži
foto: Kviko (T.O. Appaloosa)
