Chata Lajoška je schovaná v lesoch Slovenského Rudohoria. Už niekoľko rokov je súčasťou personálu, dušou a trampským symbolom chaty Janka – T.S. Smejo. Chata sa stala jej druhým domov. Keďže jej niekedy chýba trampská spoločnosť, vymyslí z času na čas podujatie, ktorým priláka kamarátov k sebe.
Tak tomu bolo aj počas víkendu 21.-22.6.2019, kedy chatu a jej bezprostredné okolie okupovalo šesťdesiat trampských duší (zo Slovenska a Moravy), aby spoločne zapálili oheň slnovratu.
(pozn. od Helmuta: Oheň slnovratu bol v poradí už trinásty, na Lajoške štvrtý)
Keďže chata je na turistickom chodníku Hrdinov SNP, zbalili sme na Jahodnej mladého českého túlavého diaľkoplaza Honzu z Ostravy, ktorý práve prechádzal chodníkom po stopách partizánov. Keď sme cestou na flek zistili, že je to dieťa českého trampského rodu, padol z našej strany návrh, aby zostal na Lajoške s nami. Honza nielenže zostal, ale stal sa plnohodnotným členom partie. Krátko popoludní sa rozhýbali klasické súťaže (streľba, nôž, sekera a oštep). Víťazné placky si nájdu čestné miesto na oboch stranách štátnej hranice. Spoločne vytvorená pohoda, spoločné hranie a spev len dosvedčili, že sme jeden trampský národ. Na tomto fleku spojila oba národy jedna žena – T.S Smejo, ktorá celé podujatie starostlivo pripravila a namaľovala krásne účastenky. Svojou pomocou na fleku prispel za ostatných (večne vyťažených) aspoň kamarát Ňaňo. Po zapálení ohňa zaznela spoločná trampská hymna Vlajka. Jeden z maršálov jarníkov a jesenníkov – Helmut, ocenil zásluhy kamarátky Smeji a právom jej pripol šerifskú hviezdu so slovami, že sa stáva „Šerifkou ohňov letného slnovratu“. Krásna letná noc prilepila všetkých na trávu okolo pagody a k oblohe sa spolu s iskrami vznášali československé trampské piesne rôznych žánrov, až do svitania. Ráno odchádzal od nás, ako prvý – „náš“ Honza. Lúčil sa každým osobne s vďakou v očiach a plným batohom zážitkov. Krátko po ňom sme sa rozlúčili aj my a vymenili si kontakty s novými kamarátmi z Brna.
Jana „Amazonka“ Matzová
T.O. Čierna Puma
