Najprv trochu teórie
Hádam každému trampovi sa páčia krilované a korálkované „indiánske“ džady… každý blbneme spôsobom sebe vlastným, jedni sú trampi, skauti, iní woodcrafteri, ďalší zálesáci a iní zas „euroindiáni“ či Slovania, prípadne čundráci a „mastňáci“ 🙂
Ako na to, hádam najlepšie vie stará squaw od Otročieho jazera, ale nám musí postačiť návod od známeho autora W. Ben Hunta, ktorý pre amerických skautov napísal aj zrealizoval rad projektov a programov zameraných na kultúrne dedičstvo prvých, či pôvodných Američanov.
Tak poďme na to: Základy korálkovania pochádzajú z techník krilovania – rozklepanie urzoních a dikobrazích ostňov na tyčinky a ich prišívanie na odev z bizónnej kože či jelenice. Farby sa používali prírodné: močovina, železité hlinky, uhlie, byliny či rašelina. Po príchode Európanov v 16. storočí sa rýchlo presadili sklenené korálky, najmä rokajl z českých sklární. Indiáni rôznych kmeňov jednak použili tradičné geometrické vzory (Lakota, Arapaho, Krí a Šošoni a Čiernonožci) alebo kvetinové vzory, často už ovplyvnené Európanmi (Čejeni, Odžibvejci, Ute). V 18-19. storočí sa už objavujú aj patriotské vzory s americkou zástavou…
Ako mi hrdo povedal starý lovec na Stampede v Calgary, kde som ich navštívil v típí mestečku: „korálkuje iba squaw!“ To nám však nebráni korálkovať tiež, že chlopi …?
Aké techniky sa používajú ?
1) Tkanie
Táto technika umožňuje „tkať“ ramenné pásy, náramky, ale aj opasky. Potrebujete na to „luk“ (loom) alebo tkací rám (viď obr. 1 a 2 a 3). Na pevnú silonovú niť (prípadne na syntetickú či prírodnú šľachu) navlečiete plánovaný vzor korálok a navlečený rad položíte medzi natiahnuté vodiace nite. Prevlečiete celý rad korálok pod a nad natiahnutou niťou a tým ich (podobne ako vlákno na stave) fixujete na danom mieste. Celý rad sa samozrejme dá posúvať po vodiacich nitiach a zahustiť podobne, ako sa tká koberec (obr. 5)
2) Našívanie
Touto technikou môžete jednoducho navliecť celý rad korálok na ihlu a priamo prišiť na látku (plstený, či syntetický filc) alebo kožu (obr. 8 a 9) Samozrejme je dobré prišiť o podklad čím väčší počet korálok, nielen na koncoch ako je to na obrázkoch. Celá štruktúra bude pevnejšia a menej zraniteľná voči roztrhnutiu.
3) Rozety
Výroba roziet je pomerne jednoduchá, o to však pracnejšia. Výroba jednej rozety (komplet so strapcami a retiazkou) môže trvať aj 10-12 hodín. Na tenkú korálkovaciu ihlu (s úzkym uchom) navlečieme rad korálok a formou (had zožerie svoj chvost), t.j. prevlečením nite cez posledné 1-2 korálky uzavrieme kruh a prišijeme k podkladu (obr. 18). Ak následne prišijete každú jednu korálku ku filcovému podkladu získate súmerné, v jednej rovine pevne prichytené dielo. Lenivej squaw korálky z rozety „vyskakujú“…
Dobrodruh
Pozn. red.: Pre záujemcov, ktorí sa chcú venovať „indiánčine“ vážnejšie, odporúčam webovú stránku www.indiani.cz, kde nájdu viaceré návody a praktické rady. Napr. Jak na autentické indiánské vzory, Jak na indiánské výšivky alebo z korálkovania Řadový steh (Líný steh) či Dobové vyšívací korálky. Z tlačenej literatúry odporúčam napríklad knihu v úvode spomenutého W. Ben Hunta – Zlatá kniha indiánských řemesel, tradic a umění.
Kamarát Dobrodruh okrem teórie robí raz za čas aj kurz korálkovania. A jednom z nich nám napísala Soňa.
Nie je na škodu sa vždy niečo nové naučiť
To, že sa bude konať „korálkovací kurz“, sme sa dozvedeli z facebookovej stránky „Košický tramping“. Dlho sme nerozmýšľali a prihlásili sa. Veď naučiť sa niečo nové a zaujímavé nebude určite na škodu. Vyrazili sme skoro ráno vlakom z Margecian do Malej Lodiny. Odtiaľ pešo až na chatu Dianu, kde sa akcia konala. Cesta bola príjemná, ranný les je prenádherný. Trošku sme síce poblúdili, no nakoniec sme to našli – teda sme si to mysleli. Blížime sa k chate, z ktorej vyjde nejaký pán. S úsmevom začínam konverzáciu:
„Zdravím, sme tu správne? Tu sa koná to korálkovanie?“ Chvíľa ticha a potom odpoveď s otázkou „korálkovanie?“, nás presvedčila, že sa musíme pýtať inak.
„Je to chata Diana?“ Už nás ani neprekvapilo, že odpoveď bola – nie. Teraz už vieme, že chata Diana je o niečo nižšie po ceste. Malý trapasík na spestrenie dňa. Na skutočnú chatu Diana sme dorazili niečo pred deviatou. Zvítali sme sa s organizátorom Gejzom „Dobrodruhom“ z T.O. Sosna (KE) a Beátou, ďalšou účastníčkou. Začali sme – ako inak – teóriou, ktorá je vo všetkom nevyhnutná. Ale toto bolo zaujímavé. Gejza porozprával, ako sa k tomu dostal, poukazoval nám rôzne vzory a pridal svoje zážitky. Prax bola o niečom inom. Občas nás to bavilo, občas to bola skúška trpezlivosti. Ale predstava, že budeme majiteľmi rozetiek rovnako krásnych, aké sú vo vzorovníku, nám nedovolila vzdať sa. A ono sa to podarilo. Po troch dňoch sme prácu dokončili. Máme rozetky, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Také sa kúpiť nedajú. Sú vlastnoručne zhotovené. I keď, vždy je čo vylepšovať. Nabudúce nám to už pôjde snáď lepšie. Samozrejme, že bol čas aj na opekanie, posedenie pri ohni s gitarou. Prispela som i ja svojou troškou „vody do mlyna“ na ozvláštnenie akcie, a to návštevou pohotovosti. Trochu som si poškriabala nohu (5 stehov). Ale víkend to bol krásny, spoznali sme pár nových ľudí, s ktorými sa vždy radi stretneme zas niekde … niekedy.
Soňa Kuchárová
