Po piatich rokoch sa na fleku Vajdovo na Ponickej Hute začali diať veľké veci. To sa kamaráti chystali na svoju veľkú chvíľu. Oslava 30. výročia osady T.O. Medvede (Banská Bystrica), oslava 11. výročia T.S. Jarky a krásne okrúhliny kamarátky Delfínky.
Prípravy sa začali ako tradične v predstihu. Už v stredu sa zišli na fleku šikovné ruky oslávencov a pomáhačov. Tak na nás v piatok čakal vynovený prístrešok, nové lavice a vítala nás „recepčná“ Dezinfekcia 🙂
Pozvánky boli rozposlané do všetkých kútov Slovenska tak sa dalo čakať, že stany rástli ako huby po daždi, a na vlajkovom stožiari pribúdali osadné vlajky už od piatkového obeda až do večera. Nakoniec tých vlajok pri zapaľovaní Slávnostného ohňa bolo 23+1. Nechýbala ani Vlajka Lesnej múdrosti.
K večeru už bolo na fleku veselo. Stretnutia kamarátov, hudobníkov aj detí sprevádzali srdečné úsmevy, vrúcne objatia, detský smiech a muzika až do svitania.
V sobotu ráno sa začala lesom vznášať vôňa dusenej cibule a to sme už vedeli, že o plné brušká budeme mať postarané. Už keď guláš v kotlíku veselo bublal, zvolal šerif Púčik svojich osadníkov a aj všetkých cca 120 zúčastnených na slávnostné zahájenie. Po oficiálnom privítaní začali hry. Dievčatá si nás rozobrali na detské, ženské a mužské súťaže. Všetci súťažiaci vydali zo seba tie najlepšie výkony. Deti zdolali Rambo dráhu a po šumienkovej súťaži vyčliapali z lavóra vodu loptičkami. (Pre veľký úspech potom oblizovali šumienku celý deň 🙂 ) Dospeláci si zahrali hru „Človeče nezlob se“. Nevinný názov je však ale len zásterka drsnej hry „na život a na smrť vyhodením, ak nestihneš ujsť do domčeka“. Ženy si v hrách precvičili svoje stehná, bicepsy aj presnú mušku. Pri týchto súťažiach bolo veľa prísnych porotcov, ktorí radi dozerali na pravidlá. No a chlapi ako tradične si strieľali, nie zo seba samozrejme, ale do neviditeľných terčov. (Tí čo zažili vedia, tí čo nezažili, môžu len hádať.) Trochu im do toho fušovali aj ženy, ale chlapi sú predsa len v tejto disciplíne borci.
Po silných výkonoch sa už začali okolo kotla zhromažďovať hladoši. Inak to ani nemohlo byť, lebo guláš voňal na hony ďaleko a bol skutočne vynikajúci. Oddych po dobrom jedle, vychladené pivečko a dobrá muzika nás viedli až k slovám „Volám oheň!“. Lúka zovrela vravou, ale keď šerif Púčik začal svoj príhovor, všetko stíchlo. A za tým už ženské kvarteto nieslo zapálené fakle k Slávnostnému ohňu. Pri zvuku piesne Dobrý večer od kamaráta Davyho sa vzniesla k oblohe aj posledná vlajka, domácej T.O. Medvede.
Osada aj všetci oslávenci boli obdarovaní krásnymi darmi a na oplátku oni obdarovali výhercov súťaží cenami a všetkých zúčastnených účastníckymi plackami. Pekelník, ktorý dorazil v pravý čas, aj so svojim pomocníkom sa ujali svojich pekelníckych vidiel veľmi zodpovedne. Tak isto zodpovedne sa chopili svojich nástrojov aj hudobníci a keď šerif otvoril Kruh čistoty, oslava pokračovala až do rána bieleho.
Na koniec len dodám, že Medvede, Jarka aj Delfínka majú nad sebou silných Bohov a aj keď celú sobotu sa nad nami hnali „hejna černejch mraků“ nik nezmokol a všetko dopadlo najlepšie ako mohlo.
Skrátka, T.O. Medvede VEDIÁÁÁ.
Lenka (T.O. Veselý býk)
foto: Kviko, Mery, Džamila a ďalšie FB stránky
