Dubová, 3. – 5. 9. 2021
Potlachy, ktoré sa konajú striedavo na Slovensku a v Čechách, majú takmer 30 ročnú tradíciu. Počas tohto obdobia sa v r. 2020 prvýkrát stalo, že potlach musel byť v dôsledku korona krízy preložený o rok neskôr.
Ale nakoniec dobre všetko dopadlo a prvý septembrový víkend sa po dvoch rokoch spoločný potlach Slovákov, Moravákov a Čechov na Dubovej uskutočnil.
Organizátori vybrali prekrásne miesto – rozľahlú lúku, lemovanú lesom, s blízkym potôčikom a s nádherným výhľadom na svahy a hrebeň Malých Karpát. Pohľad na okolie nebol rušený žiadnymi stožiarmi, výškovými budovami, komínmi. Príroda priala trampom a tak po celé tri dni bolo slnečné a teplé počasie. Úchvatný bol pohľad na nočnú oblohu – teraz v jeseni posiatu jasne viditeľnými iskriacimi hviezdami a súhvezdiami.
Kameňom úrazu pri väčších stretnutiach sa v poslednej dobe stáva problém so zaparkovaním áut. Mnoho návštevníkov by sa najradšej odviezlo až na potlachovisko a „táborili“ tam pod „autoprístreškami“. Keď sa tomu nezabránilo, v minulosti to pokazilo veľa potlachov, pretože sa z nich stal autokemping.
V Dubovej sa tak nestalo, organizátori to dobre vyriešili parkoviskom dostatočne vzdialeným a oddeleným od potlachoviska. To sa rozprestieralo na krásnej veľkej lúke. Príchodzích privítala vstupná brána a za ňou vojenský stan. V ňom partia obetavých podávala informácie, odovzdávala camrátka, spomienkové listy, odznaky, vlajočky, pripravila miesto pre kroniky na zapisovanie, zabezpečovala aby boli vyvesené vlajky. Obetavých preto, lebo zatiaľ čo sa iní bavili, oni a ony museli v tomto stane po celý čas mať službu, rovnako ako všetci spoluorganizátori.
Na okraji lúky boli prenosné latríny, čisté a prekryté maskáčovou sieťou, za čo tiež patrí domácim veľká pochvala. Zabezpečená bola aj pitná voda.
Z vojenského stanu sa ďalej po lúke prešlo k bufetu s prístreškami okolo neho.
Bufet bol veľmi dobre vyriešený a zásobený, s výbornou obsluhou, ktorá fungovala ako hodinky. Na viacerých miestach sa čapovalo, v ponuke boli alko, nealko, chutné boli aj teplé jedlá. Vynikajúce boli domáce koláčiky a pagáčiky.
Veľká pochvala patrí organizátorom za pripravené a farebne označené nádoby na triedený odpad – papier, plast a sklo. Taktiež zabezpečili pravidelnú službu, ktorá chodila a zo stolov, zeme, trávy dokonca aj pri lavičkách okolo pagody, zbierala prázdne poháre, taniere, servítky, tácky, krabičky od cigariet, nechutné „popolníky“ vytvorené z plastových pohárov, v ktorých plávali špaky …
Toto je smutná realita trampských stretnutí posledných desaťročí. Tento odpad všade zanechali bezohľadní „tiežtrampi“ a „tiežmilovníci“ prírody napriek tomu, že košov bol všade dostatok. A za absolútnu bezohľadnosť – alebo žeby nevzdelanosť? – považujem, keď napriek označeným nádobám na triedený odpad skončilo množstvo plastov v papierovom koši a naopak, o skle ani nehovorím. Aj som párkrát upozornila keď niekto hodil pohár od piva do papiera, odpoveďou bolo „veď to robia aj iní“. Skutočne duchaplná reakcia na úrovni 6 ročného dieťaťa a nie dospelého človeka. A takýchto ignorantov bolo veľa, čím práca a vynaložená námaha organizátorov a najmä PRÍRODA, o ktorej trampi hovoria, že ju milujú, dostala poriadne zaucho.
Hlavná časť potlachoviska – vlajkosláva a slávnostné ohnisko s pagodou a lavičkami, sa nachádzala ďalej na lúke pri lesíku. Veľmi pekne pripravené, ako za starých čias. Medzi vlajkami v strede tradične viala vlajka spoločných potlachov, po jej stranách vlajka Slovenska a Česka, pod nimi vlajky Tramp clubu Praha a Tramp clubu Bratislava. Vedľa bolo pripravené drevené pódium, prekryté maskáčovou sieťou. Vpravo od neho viali vlajky usporiadateľov, opodiaľ sa vynímali vystavené indiánske symboly a najmä totem. Pre 27. potlach ho vyrobili trampi z Bielych skál: bratia Plúce a Maso z T.O. Michigan, náter urobil Ringo, šerif T.O. Eldorádo (Dúbravka).
Za týmto miestom sa nachádzal o pár sto metrov ďalej priestor na táborenie – stany či prístrešky, boli pripravené aj malé ohniská a zastrešené sedenie.
Potlach bol slávnostne zahájený v sobotu 4. septembra 2021 o 10. hodine.
Šerifom potlachu bol T.S. Kasper, ktorý je aj tvorcom motívu odznaku 27. slovensko-českého potlachu. Vhodne na ňom použil dubový list – vzhľadom na miesto konania. Tiež myslel na to, že na odznak väčších rozmerov treba dať dva úchyty, aby sa po pripevnení neotáčal.
Sobotným programom sprevádzal T.S. Kinťo. Od rána prebiehala spevácka súťaž jednotlivcov aj kapiel, na pódiu mohli vystúpiť aj deti.
Od 14. hodiny začali súťaže v hode nožom a sekerou a detské súťaže – krúžky a loptičky. Bolo pri nich plno a veselo.
Samozrejme, muzikanti v rôznych skupinkách hrali počas troch dní od rána do rána v prístreškoch okolo bufetu, či pri svojom fleku. Smutným postrehom bola skutočnosť, že pri pripravených ohniskách večer nehral nikto. Je to ďalšia negatívna realita trampingu posledných rokov – hrať a spievať pri bufetových stoloch či kempingových stolíkoch plných pitia a jedla. A tak to, čo naši trampskí predchodcovia mali najradšej – večerné sedenie okolo ohňa, spev, hranie, rozprávanie – to sa v súčasnosti vytráca.
Slávnostné zapálenie ohňa sa konalo o 18:30. Organizátorov priviedli T.S. Kasper a T.S Kinťo. Zoradili sa v rovnakých tričkách s logom 27. potlachu.
Očistu ohňa indiánskym spôsobom urobili Mini a Kura z T.O. Mescalero (Prievidza).
Nasledoval príhovor T.S. Kinťa, ktorý privolal oheň.
Fakľonosičmi boli: Špricek (Trampské posady ivanské), Čochtan (T.O. Tosto), Pedro (T.O. Spln) a T.S. Franta.
Po pokyne Kinťa „Zapáľ oheň!“ zapálili pagodu slávnostného ohňa 27. slovensko-českého potlachu v Dubovej. Po jeho vzplanutí sa položila kytica za kamarátov, ktorí už nie sú medzi nami.
Zaznela Vlajka a po nej slovenská pieseň osady T.O. Spln – „Údolie“, ktorú zložil aj zahral osadník Sekera. Spolu s ním na pódiu hrali a spievali Charlie (T.O. LBM), Dušan (T.O. Sršni, Modra), Miky (T.O. Matušáci), Rajčák (T.O. Cariboo).
Nasledovala minúta ticha za zosnulých kamarátov.
Celý obrad zapálenia ohňa bol veľmi pekne pripravený a uskutočnený.
Opäť ale dobrú snahu a dojem pokazili jednotlivci, ktorí nepoznajú základné zásady. Nesňali si čiapky či klobúky na znak úcty, nezatvorili si ústa a rozprávali. Ale čo bolo najhoršie, počas minúty ticha vykrikovali mená svojich mŕtvych kamarátov. Dokedy ešte bude nepochopenie podstaty obradu minúty ticha a hulákanie mien poškvrnou vzdania úcty tým, ktorí nás navždy opustili ?!?
Tí, ktorí si chcú v tichosti vo svojej mysli zaspomínať, sú v pietnej spomienke rušení výkrikmi ignorantov. Veď ani zosnulým kamarátom pokrikovačov by sa takáto spomienka určite nepáčila. Minúta ticha znamená byť ticho.
Za pekelníkov boli určení Pulli (T.O. Pullínovci) a Falco (šerif T.O. Oregon).
O oheň sa starali vzorne, smutné bolo, že neskôr jediný, kto hral pri tomto krásnom ohni trampské pesničky pre kamarátov stojacich okolo bol Pedierko (T.O. Divý kaktus). Množstvo muzikantov, ako som už písala vyššie, dalo prednosť hraniu bez ohňa.
Kinťo, ktorý bol autorom mnohých pekných placiek pre ocenených, postupne vyhlásil víťazov denných súťaží.
Počas tohto programu si vzal slovo Zlóťa z T.K. Duha. Odovzdal Trampských oskarov (tradícia vznikla na 22. česko-slovenskom potlachu v septembri 2015):
– za dlhoročnú aktivitu v trampskej literárnej tvorbe dostal – Didi (T.S.)
– za dlhoročnú rezbársku tvorivosť – Bublina (T.O. Biely tesák, Trnava)
Trampského oskara in memoriam dostali:
– Ringo (T.O. Tri pramene BA, čestný člen T.O. Pohoda Karlova Ves, kapela Pekaringo)
– Plameň (T.O. Malí bobri BA, zakladateľ a kapelník skupiny Plamene)
Najmladším účastníkom potlachu bola niekoľkomesačná vnučka basáka Céčka.
Najstarším účastníkom potlachu sa stal kamarát Šperhák (T.O. Veselí samotári a Tramp club Bratislava) – do 92 rokov mu chýba iba niekoľko týždňov.
Na potlach prišiel so svojimi blízkymi a – na rozdiel od mnohých mladších, zostal aj na noc. Prišlo ho pozdraviť a porozprávať sa s ním množstvo kamarátov. Keď poobede sedel pred stanom v kruhu rodiny, kamarátov z S.T.O. Bratislava, T.O. Liberty, T.O. Askalona a T.O. Pohoda, Liberťáci zavtipkovali, že Šperhák bol jediný tramp, ktorý na potlach v Čičave (v roku 2014) prišiel vlakom. A to mal vtedy 85!
Trampom sa stal ako mladý chlapec, filozofia trampingu ho sprevádzala celý život a trampingu je naďalej verný. Keď bolo treba, podal pomocnú ruku mladým, začínajúcim trampom. Jeho život, veselá a kamarátska povaha, úprimnosť a skromnosť je vzorom pre trampov a nielen pre nich. Večer stál pri slávnostnom ohni a ani nechcel od neho odísť. Ako povedal, užíval si jeho žiaru, teplo a atmosféru po takmer dvoch rokoch, keď to kvôli pandémii nebolo možné.
Tiež by som chcela vyzdvihnúť prítomnosť Tipšiho, čestného oldšerifa T.O. Askalona (zal. 1945), ktorý vo svojom veku 84 rokov je stále neúnavný a spolu s osadou a kamarátmi bol v Dubovej od začiatku do konca.
Mesác (T.O. Rivada) bol ďalším z old boys, ktorý ani vo veku 85 rokov sa nedal odradiť a táboril do nedele.
Títo trampskí pardáli, ako ich volám, si zaslúžia obdiv a úctu. Sú nám mladším príkladom, že aj vo vyššom veku sa to dá, keď sa chce …
V nedeľu o 10. hodine bol potlach slávnostne ukončený.
Organizátori však nemohli odovzdať vlajky usporiadateľom potlachu v roku 2022. Na sobotnej slezine šerifov sa totiž z Čiech neprihlásila žiadna osada.
Ak sa do konca roka nik z českej strany neprihlási, začiatkom roka 2022 si prídu zástupcovia osád, ktoré usporiadali 21. slovensko-český potlach v r. 2014 v Čičave, prevziať putovné vlajky od organizátorov z Dubovej.
28. potlach sa v tom prípade teda bude opäť konať na Slovensku a bude s prívlastkom slovensko-český.
Na potlachu sa mnohí stretli po mesiacoch či rokoch a strávili spoločne pekné chvíle. Mňa veľmi potešilo stretnutie po dlhšom čase so šerifom TC Praha Mirkom, Flekošom a Felinou, chlapcami z Baske, Handlovej, aj šerifom Šerifom, ktorý prišiel z Rybiek na potlach tradične – na koni. Takéto kamarátske stretnutia zažil každý z účastníkov. A toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa takýchto, niektorými odsudzovaných a odmietaných potlachov zúčastňujeme.
Ako ukázali organizátori 27. slovensko-českého potlachu v Dubovej, dá sa aj veľké stretnutie urobiť tak, aby sa zachoval jeho trampský charakter a nestalo sa z neho púťové podujatie. Za to a za všetku prácu a námahu, ktorú museli vynaložiť na prípravu a zdarný priebeh im patrí veľké poďakovanie.
Napísala: Andy Bábovka, T.O. Pohoda Karlova Ves a Tramp club Bratislava, september 2021
Info: T.S. Kasper, Momo T.O. Irokéz
Foto: Laco, Tatanka, Plamienka, Čert, Kiri, Pedro & Andy Bábovka
Ospravedlňujem sa tým, ktorých mená, osady či údaje som neuviedla úplne správne. Informácie som dostávala ústne a tak nechtiac mohlo dôjsť ku skomoleniu. Andy Bábovka
