Nezabudnuteľný víkend

(Bratislava – Košarisko – Volhovisko, 3. – 5. jún 2022)

Prvý júnový víkend nás navštívili kamaráti z Prahy – Wickie a Vašek. Pochodili celý svet, v mladosti na vandroch spoznali aj Slovensko, Wickie často chodievala do Bielych Karpát s manželom Wabim Ryvolom. Malé Karpaty však nepoznali vôbec. Tak sme im s Pedrom kúsok z nich ukázali.

V piatok pricestovali vlakom poobede a tak bol čas na krátku prehliadku Bratislavy. Zobrali sme ich na Devín. Pod majestátnym hradom sme im počas prechádzky priblížili, ako to tu vyzeralo za čias prvej republiky a neskôr ostro stráženej hranice s Rakúskom. Pohľad na sútok Moravy a Dunaja symbolizuje už roky prepojenie českého a slovenského národa. Spod Devína sme sa presunuli opäť k Dunaju – do krčmičky Mark Twain v karloveskej zátoke, kde sa k nám pridal náš osadník Šulo.
Na nábreží pod hradom sme z botelu pri drinku pozorovali lode brázdiace Dunaj. Večer sme sa prešli starým mestom. Všade plno terás a v nich tiež plno – čo nás prekvapilo, samí mladí ľudia a Slováci, žiadni turisti. Naši hostia skonštatovali, že ani v Prahe to takto večer nežije.
Záver dňa sme ukončili v Steinplatzi – netradičnom podzemnom bare, na mieste bývalých verejných WC, ktorý sa nachádza pri jedinom strome v okolí. Zaujímavosťou je, že tento strom pred takmer 40 rokmi zasadil Pubo z T.O. Eldorádo 1945.

V sobotu ráno sme sa po stretnutí s osadníkom Jardynom presunuli na Košarisko – na chatu Šamana Myšinu. Postavil ju v 60. rokoch pre rodinu, podobne ako viacerí bratislavskí trampi.
Čakali nás tam jeho dcéra Katka s manželom Maťom – pripravili spomienkové stretnutie rodiny a priateľov. Zložili sme sa a vyrazili sme smer Prepadlé. Kamarátom sme postupne ukázali trampské osady v Nemeckej doline a na Volhovisku. Zastavili sme sa na legendárnom zrube Zálesák, trampami nazývanom Tedova búda. Dnes sa dá ťažko nájsť, keďže okolité husté ihličnaté lesy boli vyrúbané a všetko zarástlo náletmi listnatých stromov. Búda a jej okolie je už viac rokov v starostlivosti ľudí, ktorí všetko vyčistili a dali do poriadku. Počas pauzy s kávičkou som porozprávala históriu vzniku tohto miesta, ktoré kedysi navštívil aj Bob Hurikán so svojou rodinou, a na ktorého stavbe i obnove sa podieľali trampi viacerých generácií od 50. rokov minulého storočia až po súčasnosť.
Zo slnkom zaliatej Teddovky sme vošli do tieňa lesa a prišli na Poslednú zastávku. Domácich sme nenašli, ale stretli sme tam dvoch mladých chalanov z Vrabčáku, ktorí sa pridali k nám.
Cez Arkadiu, kde sme vyrušili z poobednej siesty Maťa a jeho psov, sme sa rýchlo presunuli na Bojových vlkov. Tu sa nám dostalo vrelého kamarátskeho privítania od Majkyho a Jaštera. Ponúkli nás zo zásob spred troch týždňov, keď tu mali na návšteve muzikantskú partiu z T.O. Rowers Brno. Aj keď sme sa cítili výborne, po pol hodine a pár poldecákoch sme sa cez Game farm vrátili na Šamanovu chatu. Tam už bolo veselo, prišli Šamanove deti, vnúčatá, pravnúčatá a aj naši Pohoďáci. Pridali sa k nám susedia, po ceste sme zobrali z chaty Pijana s Rebrom a Matesom.
Spolu sme prišli na Trampský symbolický cintorín (TSC). Nedávno tam pribudli pietne tabuľky za Šamana Myšinu, Ringa a Šoca.
Pri menhirovej skale som povedala pár slov o vzniku TSC, ktorý založil Laco Khandl.

Pripomenuli sme si aj mená kamarátov – osobností bratislavského trampingu z minulosti aj tých, ktorých sme poznali. Povedala som aj pár slov o Šamanovi Myšinovi. Potom mu Pedro zahral pieseň Malé Karpaty – zložil ju k jeho 80-tke.

Poctu Ringovi, spoluzakladateľovi Pekaringa vyjadril kapelník Pedro jednoducho, ale úprimne: „Ringo už nebude.“ a zahral mu pieseň Sedumnáct dnů. Kamarátovi Šocovi, ktorý žil od 1968 v Kanade, ale po 1989 roku pravidelne navštevoval rodisko, sa zahrali a zaspievali Letokruhy – Pedra s gitarou doplnil Vlado.
Autor oboch piesní je Wabi Ryvola, pieseň Letokruhy zložil na počesť kamarátov emigrantov pod vplyvom návštevy Celosvetového potlachu v Colorade v USA v r. 1993. Vďaka týmto pesničkám a prítomnosti Wickie bol s nami tak trochu aj on – ten, ktorý svojou tvorbou a hudbou ovplyvnil a ovplyvňuje už niekoľko generácii trampov.

Po návrate na chatu bola voľná zábava. Po zotmení sme sa zišli okolo ohňa. Katka venovala pár slov otcovi a Karpatskému duchovi a vysypala časť jeho popola do ohniska.
Ku muzikantom Pedrovi, Kalimu a Vladovi sa pridal gitarista Miro. Chlapci nám krásne hrali celý večer, po odchode Pohoďákov Pedro s Mirom do rána. Domáci sa o nás vzorne a s obdivuhodným kľudom starali. S rovnakým kľudom aj za pár minút natiahli plachty proti dažďu z búrkovej prehánky.
Na toto všetko sa „pozerali“ naši traja zosnulí kamaráti z fotografií pripevných na strome. Šaman, Ringo a Šoc, veríme že sa Vám dnešný spomienkový večer páčil a jediné, čo Vám vadilo bola skutočnosť, že nemôžete spolu s nami sedieť, hrať a spievať okolo ohňa.

Nedeľné ráno bolo opäť krásne a slnečné. Wickie s Vaškom sme zobrali na peknú prechádzku k prameňu Dujnič. Karpatský les, presvitajúci dopoludňajším slnkom bol prekrásny. Navštívili sme Pijana, ktorý ich obdaroval svojimi výrobkami. Späť na chatu, rozlúčka, poďakovanie, presun do Bratislavy a odchod kamarátov vlakom do Prahy.

Plný zážitkov, krásnych miest a stretnutí so skvelými ľuďmi. Taký bol prvý júnový – nezabudnuteľný víkend.