Zimný výšľap na Biele skaly

Bratislava, Dúbravka, sobota 14. január 2023

Tento už tradičný výšľap spoluorganizujú T.O. Eldorádo Dúbravka a T.O. Michigan. Cieľom sú Biele skaly – krásne miesto v dúbravských lesoch, na ktorom majú obe osady svoj domovský flek.

Hneď na úvod musím napísať, že tento rok by bol aktuálnejší názov „Jarný výšľap“. Vysoké teploty, na toto ročné obdobie nezvyklé, v posledných týždňoch spôsobili absenciu snehu a prítomnosť zelene v zimnom lese. A tak aj sobota bola už od rána krásna, slnečná a taká zostala aj celý deň.

Na zastávke MHD na Žatevnej ulici sme sa stretli so šerifom T.O. Eldorádo, Ringom. Ako prichádzali autobusy, vždy sa z nich vyrojila nejaká partia trampov. V skupinkách sme cez strmú Kajerku, okolo štadióna a lesom prišli k smerovníku Dúbravská hlavica. Zdola z mesta sem vedie asfaltka, teraz z oboch strán plná parkujúcich áut. Pekné počasie využili mnohí, aby išli na neďalekú rozhľadňu na Devínskej Kobyle. Tým smerom tiahli davy a my sme tradične išli smerom opačným, preč od ľudí. Zastavili sme sa nabrať vodu v studničke na mape nazvanej Bohran. Ringo mi ale povedal, že to miesto vždy volali Na studničke, aj keď tá bola pred rokmi pôvodne o kúsok vyššie, pod malou skalou. Po ceste sme išli ponad ďalšiu studničku s názvom Pod Devínskou Kobylou.
Neskôr z lesnej cesty treba vedieť kde odbočiť a opatrne sa zošúchať pomedzi stromy dole príkrym svahom na Biele skaly. Myslím, že mi mnohí dajú za pravdu, že pohľad ktorý návštevník vidí zhora – to je ako z winetuovky. Mohutné biele skaly, pod nimi totemy, stúpajúci dym z ohňa a ľudia pri ňom.
Prekvapením pre tých, ktorí sme tu boli po roku, boli rozvaliny skalísk. Nedávno sa kus steny odtrhlo, úlomky skál spadli do niekoľkometrovej hĺbky a časť sa roztrieštila.

Pri ohni už Pluce z T.O. Michigan pripravoval fazuľovicu. Jeho brat Maso opodiaľ sa vítal s novými príchodiacimi. Je tu už plno ľudí, niektorí od skorého rána, aby pripravili drevo a oheň. Slnko svietilo, muzikantom sa preto chladom až tak nerozlaďovali nástroje, hralo sa, spievalo, rozprávalo. Jedla a pitia je dosť, každý niečo priniesol.
Deti pobiehali hore-dole, objavili jaskynku, obdivujú totemy, šplhajú sa ako opice po odkrytých koreňoch stromov rastúcich v hornej časti lomu.

Po štvrtej v skupinkách odchádzame, ale nelúčime sa, zakončenie je tradične v Dúbravke – v krčme Saratov. Lesnými chodníčkami prichádzame až na Brižitskú a potom cez sídlisko mierime do Saratova. Po ceste stretneme Čugaňu z T.O. Old Klondike, práve ide domov.
V Saratove v oddelenej miestnosti sa pokračuje v hraní, spievaní a dobrej nálade.
Postupne sem všetci prichádzajú a nechce sa mi veriť vlastným očiam – prichádza aj Tipši, oldšerif osady Askalona. Pred 2 hodinami ho prepustili z nemocnice, našťastie s dobrými výsledkami. Nemohol to už vydržať bez kamarátov a tak prišiel medzi nás.