Hadie údolie – Jesenný oheň

6. – 8. októbra 2023

Zvadlo na tento oheň, ktoré napísal Haluz, bolo presne o tom, o čom sme už viackrát v našom časopise (Trampský spravodaj) písali. Ohne majú byť hlavne o stretnutí. A tak, ako je samozrejmosťou priniesť si veci na noc, tak je samozrejmosťou priniesť si všetko ostatné. Nečakať, že sa o to postará niekto druhý. A všetko si samozrejme aj odniesť. Konečne sa niekto – potešiteľné, že z mladšej generácie, vracia k pôvodným trampským zvykom. Preto sme neváhali a išli sme opäť na jesenný oheň v Haďom údolí. Zúčastnili sme sa ho pred dvoma rokmi vo dvojici s Pedrom (viac v TS okt. 2021) a vtedy, aj tento rok, to tam bolo presne také, ako sa píše v zvadle.

V sobotu 7. októbra sme sa aj so zástupcom mladšej trampskej generácie – Čertom, autobusom previezli z Čabradského Vrbovka do Drienova. Dvaja domáci a šofér na našu trojicu a výstroj udivene pozerali – o tom čase v autobuse už nikto necestuje. Z Drienova pri Obecnom úrade sme hneď odbočili do lesa na chodník, ktorý postupne klesal až k rieke Litave. Potom proti prúdu chodníčkom malebnou krajinou lesíkov a rozľahlých lúk. Nestretli sme živú dušu. Ľudskú, lebo vtákov a danielov sme videli hodne. Teplý, slnečný jesenný deň, ticho a kľud. Pauza na lúčke, odparenie spojených chrbátov, gitara. Osvieženie pri vrtoch s jemne mineralizovanou pitnou vodou, typickým znakom tejto krajiny, ideálnej pre čundráka. Prví ľudia boli až pod hradom Čabraď. A je tam aj unikát – sprcha v prírode. Vďaka vode z vrtu a hadici sa v „kabínke“ môžeš osprchovať. Čert to využil s komentárom, že sprchovací kút na vandri ešte nezažil.

Ešte za svetla prichádzame na flek do Hadieho údolia. Stretávame známe aj menej známe tváre. S Pedrom sa tešíme z opätovného stretnutia a zvítania sa s kamarátmi – manželmi Túlavou Jackie a D’Adym. Spomíname na časy pred 21 rokmi, keď sme sem zavítali prvýkrát, ako aj na vander našej osady Pohoda pred 18-mi rokmi. Vtedy sme si pri tomto ohni sušili premočené oblečenie a kanady po troch dňoch vandrovania Krupinskou planinou a prekonávania dvadsiatichpiatich brodov cez Litavu počas sústavného dažďa.

Mladú generáciu zastupuje väčšina prítomných ako aj organizátor Haluz a je tu aj pár detí.

Oheň na brehu Litavy zahorel po zotmení, vôkol neho asi 40 prítomných. Haluz zavolal oheň, ktorý zapálil Ugo z T.O. Veselý býk. Zaznela Vlajka v podaní Pedra spolu so zborom prítomných. Minúta ticha za zosnulých. Haluz povedal pár slov, vyhlásil pekelníka Ričiho (mladý chalan, ale s drevom a ohňom to vedel – akoby aj nie, keď je odchovancom detských táborov v Haďom údolí) a voľnú zábavu. Sedelo sa vôkol ohňa, pod hviezdnatým nebom, striedali sa muzikanti Pedro, Haluz, Miki, D’Ady. Veľkým prínosom večera boli speváčky Miňa a Ugova Janka – vedeli spievať všetky trampské pesničky.

Neboli žiadne kotliny gulášu, pípy s pivom, plastové taniere a lyžice, poháre, váľajúce sa na pivných lavicich a pod nimi. Každý jedol a pil, čo si priniesol. Domáci sa postarali iba o drevo. Noc bola teplá, ticho rušilo občasné ručanie danielov v ruji, nadránom boli na oblohe prekrásne hviezdy, súhvezdia aj mesiac s prstencom. Nečudo, že sme prespali pod širákom.

Ráno sa mnohí ponáhľali domov, či ešte povandrovať. Kto zostal, užil si pravú trampskú atmosféru nedeľného doobedia na vandri. Pri ohni, kávičke, raňajkách, s gitarou a peknými pesničkami. Trochu postrašil dážď, ale keďže sme si ho nevšímali – hrali a spievali sme ďalej, o chvíľu to vzdal – ten dážď.

Lúčenie, odchod opäť popod hrad, chodníčkom cez lúky, Konštiansky potôčik a výživným strmákom na pasienky do Čabradského Vrbovka.