História československých potlachov prekročila tri desiatky rokov.
Jubilejný 30. slovensko-český potlach pri Húškach sme si nenechali ujsť. Z východu Slovenska vyrazila delegácia v počte asi dvadsiatky trampov, ktorá výborne zapadla do spoločenstva československého rodu trampského. Z ponuky táborenia bez áut a táborenia s autami si takmer všetci vybrali druhú možnosť. Každý chcel mať svojho plechového tátoša na dohľad. Tak sme sa sami pripravili o romantické výhľady na táborisko z našich provizórnych obydlí. Výhodou celého pobytu bolo krásne slnečné počasie a nevýhodou úmorná „páľava“. Našťastie nik neskolaboval. Myslím si, že takmer každý si spomenul na slová piesne od kapely Greenhorns, ktoré hádam nikdy neboli také pravdivé, ako v tento víkend na potlachovisku.
A slunce pálí jen, a slunce pálí jen,
a stínu šmouhu šedivou já tlačím před sebou.
východniarska „výprava“
potlachovisko
Dobrú náladu počas dní i nocí udržiavali hlavne muzikanti pod strechou potlachového bufetu. Deficit vody na ovlaženie tela zachraňovali niekoľko kilometrov vzdialené hladiny vodných plôch, ku ktorým si mnohí počas dňa odbehli/odjazdili.
Šerifská porada ukázala, že s organizovaním potlachov v budúcnosti to nie je až také beznádejné. Na budúci rok (2025) sa do organizovania oficiálne prihlásili dvaja sóloví hráči, ale s prísľubom pomoci zo svojich radov. Ponúkajú až sedemdňový pobyt na potlachovisku s bohatou programovou ponukou aj v okolí. Miesto konania – letisko Bubovice – juhozápadne od Prahy, neďaleko mesta Beroun. O dva roky si „zabukovali“ termín trampi z Hornej Poruby a hlásia sa už ďalší nádejní organizátori.
Zapáleniu slávnostného 30. ohňa predchádzali indiánske rituály a oheň vzplanul z fakieľ, ktoré priniesli k pagode štyria zaslúžilí trampi. Organizátori odovzdali víťazné placky zo súťaží. V oceňovaní pokračoval aj kamarát Zloťa odovzdávaním trampských Oskarov. Slávnostnú atmosféru dotvoril sobotný večerný hudobný program na pódiu.
Atribútmi tohto jubilejného potlachu sú: naturálna jednoduchosť, kamarátska komorná atmosféra, pohoda, ale aj úmorná horúčava.
Vďaka všetkým zainteresovaným.
p.s. 1 – v „zákulisí“ sme prezentovali našu knihu História východoslovenského trampingu I., o ktorú prejavilo záujem viacero kamarátov. A tak sa niekoľko kusov zas rozletelo do sveta.
p.s. 2 – slovensko-český potlach sa v tomto roku konal pri obci Húšky. Mnohí z trampov sa vybrali na prieskum tejto malebnej dedinky. Niektorí vraveli, že tam nič nie je. Ani obchod, ani krčma. Bola to pravda. Bolo neskutočné ticho a nebolo v tej horúčave ani vtáčika – letáčika. Napriek tomu sme tam objavili malebné staré domčeky v starostlivosti chatárov. Kostol, ktorý si údajne ľudia postavili sami. Kedysi tu stál starý mlyn, ktorý sa súčasnosti nedožil. Zaujímavosťou je aj to, že dodnes v obci bývajú rodáci – nositelia priezviska Hušek. To všetko nám porozprával miestny pán, ktorý zavítal na zapálenie ohňa a zapáčilo sa mu natoľko, že sa vrátil domov pre manželku, aby aj ona zažila tú, pre nich netradičnú, atmosféru.
Amazonka
(foto – Amazonka, Plamienka, Jessie, Džamila)
