* 2. 4. 1962 – Blcha (T.O. Malá vrana, Prievidza 1976)
Kamaráta Blchu charakterizujú tri známe v jednoduchej rovnici – hra na basu, neskrotný humor a v posledných rokoch aj rezbárčina. To druhé vieme aspoň čiastočne sprostredkovať (pravda, živému vystúpeniu, ako ho zažívame na potlachoch sa to nevyrovná):
MOJA SESTRIČKA
Už ako adolescent som mával často sny, ktoré zrejme predurčili moju budúcnosť. Zjavovala sa mi v nich éterická bytosť v modrej uniforme s bielou fertuchou. Taká malá, tichá, ktorá super pichá. A nemusela byť ani z Kramárov, ešte lepšia by bola z pôrodnice v Handlovej! V tých snoch pristúpila k môjmu lôžku a milo sa ma opýtala: „Guľko, môžem ťa poškrabkať?“ A potom sme sa do rána škrabkali a ja som blahom krochkal ako vietnamské prasiatko. Ráno som si po takých snoch musel oprať prepotené pyžamové gate.
Ale raz, keď som sa proti noci najedol ťažkého, mastného jedla a nezapil to vínkom, mal som sen jak z hororu! Boli sme na vandri v Číne v provincii Muj Tchan. Večer sme s chalaňmi pri ohni popili o čosi viac slivovice a neprebojovali sme sa do stanov. Chvíľkovú indispozíciu využili krvilačné netopiere, ktoré sa nacecali našej slivovicou zriedenej krvi a načisto z toho zbesneli. Túto besnotu potom rozniesli po zemeguli a kým sme prišli domov, bola všade. V novinách, v rádiu, v televízii, v dedinskom rozhlase, na plagátoch… Bál som sa otvoriť chladničku a zdvihnúť dekel na záchode! Ľudia boli vyľakaní a bezmocní. Pán Ľavá Ruka, namiesto pomáhania národu, hral s pánom Pravá Ruka Čierneho Petra a v nemocniciach pribúdali lôžka na chodbe.
Odrazu sa na konci tej chodby zjavilo svetlo a z neho začala vystupovať oná malá, tichá… Na zlatej berle sa jej hojdala nádej, ktorou začala očkovať maródov. Ľudia sa opäť začali usmievať, milovať prírodu a slnko, dýchať čerstvý vzduch. Znova nadobudnuté sily venovali hudbe, maľbe, rezbárstvu… Prestali honobiť majetky, lebo pochopili, že s holou riťou prišli a s takou aj odídu. Ľudia začali proste ŽIŤ!!!
Vtedy som sa do nej zaľúbil. Mal som pred dvadsaťpäťkou a v tých chorých časoch mi hrozila „bujačia daň“ A tak sme sa do roka zobrali.
Zostáva mi len veriť, že žiť so „sestričkou“ nebude nikto považovať za trestný čin incestu. A keby aj, je to už 35 rokov a skutok je premlčaný. Či?
uverejnené v Severke č. 2/2021
foto: Bludný Hobo, Iggy, D’Ady, facebook Blcha
