* 16. 1. 1948 zálesák Charles Cooper (T.O. Prvé ohne, KE)
Ak ste pred takmer štyridsiatimi rokmi v lesoch Slovenska stretli dvoch zálesákov odetých v kožených kabátoch zdobených strapcami a s poctivým stetsonom na hlavách, pravdepodobne ste si zjavenie nevedeli vysvetliť.
Neskôr boli známi pod menami – Charles Cooper a Joe Hombre. Tak ich poznali starší košickí trampi. V prírode trávili čas jej poznávaním, pozorovaním a výrobou zaujímavých vecí – luk, šípy, snežnice. Keď podrástol Charlesov mladší brat Johnny, brávali ho so sebou do lesa a Johnny sa mnohému v lese naučil.
Jednu dobu bol Charles turistom v TJ Lokomotíva, TJ VSŽ, vodákom v TJ Slávia UPJŠ, bol aj u horolezcov. Bol – aj dnes je – presvedčený, že hlavným cieľom jeho života je pobyt a pohyb v prírode.
Charles, Joe a Johnny sa zúčastňovali aj trampských akcií Košičanov aj Prešovčanov. Chodili najmä na tie, kde boli fyzicky náročnejšie disciplíny.
Spolupracoval aj s jaskyniarmi. Spomína, ako bol pri tom, keď v Ružínskom krase vykopali lebku jaskynného medveďa v zavalenej jaskyni.
Naše hory mu boli primalé, tak postupne spoznával aj hory okolitých krajín, kde vtedy bolo dovolené ísť – Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia. S vodákmi aj horolezcami.
Rozhodol sa odísť za hranice do krajiny, kde sú väčšie lesy a väčšia sloboda. Jeho odchod bol dobrodružný a napínavý, ako viacero vecí, ktoré robil. Najprv do Maďarska, potom preplával rieku Mura do Juhoslávie. Napokon ešte dobrodružný prechod tunelom do Rakúska a po trinástich mesiacoch čakania – smer Kanada.
V Kanade pracoval na viacerých miestach, aj s Rangermi. So skupinou Čechov a Slovákov splavil aj rieku Yukon.
Pred pár rokmi strávil osamote v jednom zrube osem mesiacov. Kamaráti ho varovali, že mu môže z tej samoty aj „preskočiť“. Ale ako sám povedal „nemal som čas na to, aby mi preskočilo, toľko som mal roboty každý deň“. Rybárčiť, poľovať, chystať drevo,… Prežil dve stretnutia s pumou. Medvede nestrieľa. „Sú to kamaráti z lesa“, vraví. Aj indiáni ich považujú za „ducha lesa“. Duchovne ho pobyt osamote povzniesol.
Od roku 1987 navštívil Slovensko dvakrát a počas „úradných hodín“ ho mohli kamaráti navštíviť na osadnom fleku TO Prvé ohne (KE), ktorej riadnym členom ostal. Napriek diaľke cez pol zemegule.
Obsiahlejší článok o Charlesovi sme priniesli v spomienkach Tika a Brča pri príležitosti jeho 70. narodenín v Severke č. 1/2018; str. 6-9.
