* 5. 12. 1966 – T.S. Dilly (čestná členka T.O. Zlatý had, KE)
Odchovankyňa spišského trampingu „paktuje“ v súčasnosti s košickými trampami, ale jej záber sa zďaleka neobmedzoval a neobmedzuje len na tieto regióny.
Je redaktorkou a grafičkou Severky od úplných počiatkov jej vzniku (dalo by sa povedať, že je jej mamou) a zostala jej verná doteraz. O dôležitosti jej postu a vkladu hovorí aj skutočnosť, že je členkou nášho trampského združenia s evidenčným číslom 1… Jej grafický rukopis tvorí chrbtovú kosť nielen nášho časopisu, ale aj iných nami vydávaných tlačovín, organizovaných podujatí , PF-iek, pozvánok a podobne. A keď treba, neváha si opásať zásteru a týždeň variť cudzím deťom v Hudobnom tábore GRAN-u…
Rodená spišiačka s trampingom začínala s kamarátkou Luky z Ružomberka. Túžba spoznať spišských trampov sa jej splnila v roku 1985 na Kláštorisku v Slovenskom raji, kedy sa tam konala Šarkaniáda. Viacerým z nich vtedy pomaľovala šarkanov, čím sa prezradili jej výtvarné schopnosti a odvtedy sa to s ňou „viezlo“. Ako vravievali naši múdri predkovia: „Len toho koňa zapriahajú, ktorý dobre ťahá“.
Spolu s ďalšími kamarátmi zo Spišskej Novej Vsi založili združenie trampských samotárov Omnyja, ktoré zanechalo nielen v regióne výraznú trampskú stopu organizovaním rôznych podujatí. A k nim bolo, samozrejme, potrebné vyrábať aj pozvánky, plagáty, placky, účastenky, bankovky…
A to bol len začiatok – s prosbou o výrobu takýchto predmetov sa na Dilly začali obracať aj ďalší kamaráti a trampské osady. Jej placky a účastenky dodnes zdobia steny trampských chát a zrubov. Jedna taká sa dala nájsť aj na legendárnom Fort Hazarde T.O. Zlatý klíč.
Keď v roku 1989 začal vychádzať trampský občasník Severka, Dilly sa stala jeho kmeňovou grafičkou. K časopisu patrili aj spevníky slovenských trampských piesní, aj tie nesú jej grafický rukopis.
V roku 1998 sa s manželom Topom z košickej T.O. Zlatý had presťahovali na vidiek neďaleko Košíc, kde postupne zrekonštruovali a zveľadili starý dom s obrovskou záhradou. Ako sama hovorí „…nebyť trampingu (a tiež kamarátov), asi by sme to nezvládli…“
Pre Dilly sa dom stal ateliérom 20 ročných skúseností, kreativity, pri ktorých sa naučila improvizácii a množstvu techník v práci s prírodnými materiálmi – drevom, maľbou, omietkou, hlinou…
Mnohí v údive krútia hlavou nad tým, ako to dokáže všetko zvládať: chodiť do práce, starať sa o rodinu, záhradu, variť, piecť, upratovať, zahrať si na gitaru, venovať sa Severke… a pritom chodiť na vandre, potlachy… a ešte si aj nájsť čas na kamarátov, cvičenie a svoje záľuby. Niektorí majú podozrenie, že jej Hermiona požičala svoj „časovrat“…
V poslednej dobre sa venuje aj tkaniu na krosnách, cínovaniu šperkov a drôtovaniu.
Malý prehľad z tvorby kamarátky Dilly je uverejnený na stránkach Severky č. 3/2021.
* príbeh ako bonus
Na Kláštorisku, na stene za výčapným pultom reštaurácie dlhé roky viselo veľké maľované „tablo“ s názvom Woodcraft Indians a kresbami indiánskych mesiacov. Len nedávno niekto na facebooku pátral po jeho záhadnom autorovi. Nuž, autorkou tohto artefaktu bola Dilly.
Keď došlo k rekonštrukčným prácam a kamaráti vošli do novovymaľovaného priestoru krčmy, pýtala sa kamarátka, kam zmizli placky a účastenky zavesené nad barom. Zahriakli ju, že tie si môžu vziať, ale nie kalendár Woodcraft Indians, pretože ten je súčasťou interiéru s inventárnym číslom DKP.
Dilly, prajeme ti, aby si sa ešte dlho tešila pevnému zdraviu, aby ti robila radosť tvoja najbližšia rodina, domáci zverinec a záhrada a aby si ešte dlho mohla stretávať na lesných chodníkoch usmiate tváre kamarátov. My, tvoji spolupútnici zo Severky, ti tiež ďakujeme za neustále službičky, ktorými vylepšuješ náš „imidž“.
Dilly vie… a pridá!
Modok
