* 29. 9. 1962 – Kordítko (T.Z. Severka)
Keď sa objavila informácia o blížiacich sa narodeninách Kordítka (Košice), hľadali sme niekoho, kto ju pozná najlepšie. A aha ho, najlepšie ju pozná – Kordítko. Na naše prianie vystúpila zo seba, zaspomínala a napísala.
Tik
Trampský životopis?
Keď som bola donútená navštevovať 1. triedu ZŠ, všimla som si, že ostatné deti obdivovali v tráve za školou „kvietky“ a ja margaréty, čakanky, myší chvost atď… Už vtedy som mohla získavať „Bobríkov“ podľa foglarovských Rýchlych šípov. Bolo to vďaka môjmu tatkovi, ktorý ma všetko o prírode učil (a neskôr mi zakazoval venovať sa mojim – s prírodou spojených – záujmom …).
Náhodou sa mi dostali do rúk aj nejaké skautské časopisy, a ja som vedela, že toto je môj život, o ktorom som snívala.
Vo vyššom ročníku som v pionierskom tábore naďabila na Monču, ktorá mi porozprávala o úžasnom svete svojho brata Cencúľa. Tak prišlo zistenie, že ozaj niečo také existuje.
Podarilo sa mi (podfukom) s pionierskymi vedúcimi – jaskyniarmi, dostať sa na „výlety“ do prírody. Stať sa členom ochrancov, neskôr aj strážcov prírody.
Vďaka Monči som mohla vidieť výrobu a aspoň okrajovo zavŕtať aj do košického trampského časopisu Ešus. Založili sme „Klub jarného dažďa“ a konečne lovili Bobríkov. Stal sa zo mňa T.S. – tramp samotár. Popri tom som obdivovala kamaráta Sireka (vlastnil kopu foglaroviek a požičiaval mi ich) a Texiho zo Svitu.
Lenže v roku 1982 sa mi do cesty priplietol Kekso, a mňa zavialo do T.O. Montana, kde som „otravovala“ kamarátov rôznymi súťažami a kvízmi o prírode a táborení. Až ma spravili kronikárkou a čestným členom osady. Čím som sa stala aj členom MOKABU a Dohody lesnej múdrosti.
Na „osudnom“ 1. ohni T.O. Kočovníci v roku 1985 ma očaril vysoký tramp Hosu – môj terajší manžel (azda aj budúci). V T.O. Zlatý had – odkiaľ pochádza – čoskoro zistili, že viem robiť kroniky, účastenky a placky do súťaží. Až som sa konečne po rokoch dopracovala k čestnému členstvu v osade, ktoré som aj so cťou prijala. Maľovala a vytvárala som stovky placiek – cien a podarúnkov a tisícky (nepreháňam) účasteniek. Ďalšie – samozrejme na Jarné a Jesenné ohne pre Dohodu lesnej múdrosti atď…, v čom stále pokračujem.
V roku 1990 pri vzniku T.O. Orly som sa k nim nanútila rovno ako deputy šerifa. Osada ako rýchle vznikla, tak sa aj vytratila.
Že mi stále vŕtala v hlave vidina trampského časopisu, ocenila som nápad partie okolo Hucula (Kiči, Vlado, Cencúľ, Pepo…) na tretí pokus v histórii košického trampingu o vydávanie trampského časopisu. Volal sa Wigwam, zaoberal sa lesnou múdrosťou, varením, oznamami, hudbou, poviedkami, ochranou prírody atď. Od druhého čísla 1990 patrila „grafika“ mne , aj kopa článkov (najradšej podpichovačných, vďaka čomu sa mi aj poniektorí kamaráti prestali zdraviť), do r. 1993, kedy zanikol.
Medzitým som už vďaka Dilly nazerala do kuchyne prípravy trampského samizdatu Severka, ktorý vychádzal od r. 1989. Zavŕtala som sa až tak, že v rokoch 1995 – 1998 sa redakcia ozaj nasťahovala najprv do mojej kuchyne a potom do Green Crow Clubu v Košiciach.
Trampské združenie Severka a Hudobná spoločnosť Gran mi dali možnosť zúčastňovať sa aj hudobných festivalov „Ozveny ciest“ v Kozárovciach. Sláva mi asi zatemnila mozog a odvážila som sa písať hudobno – kritické články pre rôzne časopisy, napr. Folk a country.
Dobre som skrývala, že som hudobný analfabet, lebo ma pozývali aj do poroty na Festival trampských písní v Horním Jelení a potom ako čestného hosťa.
Že tramping je svetonázor, som tvrdila od začiatku. Len teraz nemôžem namietať, že keď stretnem kamaráta Vlada (onehdá z Nevady), ktorý je tramp telom i dušou, tak pri zalomení palca ma pozdraví „ahoj, bývalá vandráčka…“ Mrzí ma to.
Do starého cancáku som niekedy vpísala:
„Mám jediné prianie skromné, ako sedmokráska z našich lúk,
aby nám nikdy nevyschli dlane od pevných stiskov kamarátskych rúk.“
AHOJ!
Pozn. red.: šikovné ruky Kordítka a ukážky z jej umeleckej tvorby sme predstavili v Severke č. 2/2021
