* 16. 2. 1957, Sido (T.O. Biatec)
Sido Biatec, je rodený Bratislavčan zo Starého mesta. Do Malých Karpát to mal na skok. Aj keď nikdy nebol členom žiadnej trampskej osady, jeho život je úzko spojený s týmto spôsobom života. Jeho otec bol po II. svetovej vojne členom Junáka vo Varnsdorfe, a tak každú chorobu uľahčovalo mladému Sidovi listovanie v časopisoch Junák z tej doby. Sidov svokor, Dalibor „Dalík“ Bárta, bol členom bratislavskej, predvojnovej T.O. Yucatan. Pre Trampské múzeum Sido naskenoval možno stovky fotiek zo života tejto osady a nahral hodiny rozprávania Dalíka. Zopár vecí z výbavy predvojnového trampa venoval Dalík na výstavu v Gelnici a v Martine.
Prezývku Sido ale nezískal medzi trampami, ale na futbale, ktorému do 24 rokov dal prednosť. Po ukončení aktívnej činnosti zo zdravotných, ale aj rodinných dôvodov ho hrával na podnikovej úrovni, čo mu umožnilo sa spoznať s mladými filmármi z Barrandova. Tí organizovali Detské letné tábory Filmového štúdia Barrandov v Miřetíne na Českomoravskej Vysočine. V roku 1986 pozvali Sida, aby v ňom pôsobil ako športový inštruktor a robil tak až do rozpadu Československa. Tábor fungoval „foglarovsky“ a keď videl, ako sa to páči aj jeho obom dcéram, rozhodol sa niečo podobné organizovať celoročne pre deti v Bratislave na ZDŠ Vazovova č.4.
Jeho staršia dcéra, Zdenka, tu navštevovala šiestu triedu a Sido sa podujal v roku 1989 viesť tu TOM. Meno si deti vybrali po návšteve hradu Devín na prvom oddielovom ohni na Devínskej Kobyle. Biatec bol keltské knieža z kmeňa Bojov žijúce na území Bratislavy v rokoch 60 – 40 p. n. l. Vlajka Biateca ich sprevádza na všetkých vandroch svetom. Najvyššie viala v roku 2012 v Himalájach vo výške 4 786 m. n. m.
Chodia na česko-slovenské potlachy, kde sa zblížia s T.O. Cassiopeia, T.O. Katovna, T.O. Kocanda.
Sido navštevuje stretnutia Tramp clubu Bratislava a píše do mesačníka Tramp, občasníka Severka a Spravodaja Tramp clubu Bratislava. Na troch ročníkoch Trampskej tvorivosti, organizovanej T.O. Čierna puma, vystavuje Sido svoje fotografie. Vyše tridsať rokov navrhuje a tlačí vlastné PFky, fotografuje kvety a robí z fotiek blahoželania k narodeninám a meninám pre najbližších, posledné roky aj nástenné kalendáre z fotiek prírody.
Veľký zlom nastáva v roku 1996, kedy sa Sido a Yogi zúčastnia Expedície Biele noci vo Švédsku. Jedným z vedúcich na trojtýždňovom treku NP Muddus a raftingu rieky Renealva, 150 km nad polárnym kruhom, je Modok. Tu spoznávajú členov woodcrafterského kmeňa Wappacomo Minal a až do jeho zániku v roku 2000, sa zúčastňujú jeho mnohých akcií, plnia činy zo Zvitku brezovej kôry.
Okrem vandrov je Sido nadšený turista a diaľkoplaz. Obišiel Slovensko po štátnej hranici, absolvoval prechod Slovenska v najužšom mieste, z najsevernejšieho bodu po najjužnejší bod Slovenska, z najnižšieho bodu na najvyšší bod Slovenska, zo stredu Slovenska do stredu Európy a z Devína na Duklu po červenej. Na mnohých trasách ho sprevádzala manželka Danica, dlhé roky turistická súputníčka. O týchto putovaniach napísal knihu „Slovensko v srdci a v nohách“, ktorú krstil D’Ady Malokarpatským brandym na stretnutí priateľov Severky pri Ružínskej priehrade v r. 2009. Sido knihu ako samizdat napísal, redigoval, vytlačil a zviazal do kože.
Tiež sa stáva pravidelným prispievateľom turistického serveru www.hiking.sk.
Nášho kamaráta Sida, občasného prispievateľa do Severky, sme predstavili v Severke č. 4/2019 pri príležitosti 30 rokov turisticko-woodcraft-trampského Biatecu. Jeho články možno nájsť napr. na serveri hiking.sk. V súvislosti s aktuálnym obmedzením cestovania predstavil zaujímavé miesta v okolí Bratislavy – 5 tipov na výlet do bratislavskej prírody bez davov.
Ďalšie tipy dopĺňa aj hovoreným slovom prostredníctva Rádia Regina západ v cykle S batohom na pleciach.
Ako povedal Ďáblík, s ktorým si Sido vyše 20 rokov dopisuje: „Je jedno, či si tramp, woodcrafter, či turista. Hlavne, že máš rád pobyt v prírode a ostatné nerieš.“
-r-
