Sloník (T.O. Sitting Bull) – 55 rokov

Dátum:
Čas:
All Day
Calendar:

* 22. 5. 1966 – Sloník (T.O. Sitting Bull, BB 1984)

Moja kamarátka Beáta alias „Slon“ má  jubileum. Tak som sa trochu zamyslel a zaspomínal. Hádam dám pár riadkov? Skúsim. Teda ten čas je potvora. Vyhladí detaily.
* pozn.red.: nežnému pohlaviu viac prináleží nežnejšie „Sloník“ a tak sme ju volali aj v neskorších časoch

Voľakedy dávno ešte na strednej škole bola fascinovaná svetom trampov, trampskej a folkovej hudby (asi aj rockovej, ako všetci vtedy…). Ona veľmi chcela, ale otec mal na vec iný názor. Nechcel pustiť – s vlasáčmi, vandrákmi, voľnomyšlienkárskymi nespútanými dohabanými, na pol zelenými baretmi a na pol indiánmi a kovbojmi. To predsa bolo riskantné, nie? To bol vtedy jej veľký problém.
Takto som ju aj spoznal. Na môj prvý vander s čerstvo objavenou banskobystrickou trampskou osadou Sitting Bull prišla na autobusko, ale nenastúpila. Jedného dňa v roku 1984 sa však vzbúrila a ušla. Smer – plzenský amfiteáter. Porta. Úžasný zážitok mladého dievčaťa vystriedal asi polročný zarach po návrate.  Potom prišli 18. narodeniny a otec to vzdal. Beáta začala chodiť s našou osadou, ale aj sama. Bola veselá, odvážna a podnikavá. Neskôr sa skamarátila s členmi žilinských osád OK coral a Mesačné hradby, kde trávila svoj trampský čas s takým vlasáčom Tomom.
Na prvom ohni tých osád sme súťažili, gitarovali, vyspevovali a nikto netušil, že práve buchol Černobyl. Mala trampské  meno Slon, aj keď popravde som nebol pri tom ako vzniklo, keď sa k nej vlastne vôbec nehodí. T.O. Sitting Bull akosi pozvoľne zanikla a Slon sa túlala s Čiernym, ale aj sama. Okrem prírody a trampských ohňov som ju ale vídal na akciách tramp, folk a country hudby. Ešte sme strávili spolu Silvester  na Orave v Hladovke a potom som zmizol aj ja.
Beáta objavila trampský svet, ktorý prinášal nevšedné romantické zážitky v prírode s kamarátmi, umocnené mladosťou a ideálmi. Mal akúsi príchuť zakázanosti, navyše pod hrozbou kontrol ŠTB. No a zakázané ovocie vraj najviac chutí. Každý z nás, kto skúsil neľutuje. To túlanie bol dobre investovaný čas. ŽILI sme. Prešlo veľa rokov. Spomienky, ako pozerám, veľmi vybledli, tak som to aj možno trochu poplietol. To všetko pekné nám však už nikdy nikto nemôže zobrať. Beátka, gratujem aj za celý Sitting Bull. Buď stále veselá, ako si vždy bola.

Dano

 

z kroniky T.O. Sitting Bull

So Sloníkom som počas môjho pôsobenia v Banskej Bystrici strávil nejaký ten piatok…   …sobotu aj nedeľu. Zážitkov je neúrekom, nedajú sa vtesnať do jednej správičky, ale v spomienkach ostávajú. Danov príhovor by som doplnil len o kratučký časový úsek po „zániku“ Sitting Bullu.

Keďže naše hlavy už mal v moci „bacil túlavý“, tak pokiaľ sa dalo, so Sloníkom sme vyrážali do prírody, najmä na akcie spomínaných žilinských osád, ale aj na východ do Slovenského Raja s popradskou Nevadou. Nejeden víkend sme strávili aj s Janou Turcerovou, Milošom Kurpašom, sestrami Mravcovými a ďalšími samotármi z Banskej Bystrice. Vyskytli sme sa aj na festivaloch Zaprášenými cestami v BB, Ozveny ciest v Kozárovciach, ale i Rockfest na Sliači.
Stále spomínam na našu stávku o to, kto z nás dvoch skôr uviazne v stave manželskom. O bednu (kartón) – nie od whisky, ale krabicu červeného šampusu. Bea ma previezla. Má len o niečo málo staršieho syna (myslím, že Tomáša) ako je náš Jakub. Ja som sa však oženil a ona ostala slobodná…
… a starostlivosť o potomkov rozdelila aj naše cesty, aby sa zas po dlhom čase prekrížili na trhu v Brhlovciach, kde ona prezentovala svoju činnosť a my sme s Chrústikom tieto navštívili s Jakubom a Sveťkou, ktorí teraz bývajú v neďalekých Žemberovciach.
Tak na záver ešte prianie: Sloník, prajem Ti, nech si stále taká krásna, bláznivá a veselá ako si ťa pamätám (čo si pri našom stretnutí potvrdila) a aby si okolo seba mala len samých dobrých ľudí. A keď Ťa raz opäť pošteklí bacil túlavý, vieš kde nás nájdeš…   …a to šampanské máš u mňa stále schované.

Čierny s rodinou

 

Rodáčka z Banskej Bystrice, dnes žije v okrese Levice, kde prevádzkuje malé knihárstvo a antikvariát.
A čo o nej hovoria staré cancáky?

bývalý flek Myšiak nad Banskou Bystricou

camp Alaska

(zdroj: cancáky Sloník 1986-87)

Comments are closed.