Jesenný vander Spoločenstva kameňa

… krajinou máp, ktoré dávno pokryl prach. Sedem svetielok z čeloviek si hľadá cestu útržkami hmly. Sedem postavičiek rôznych tvarov a vôní, na ktoré zo stromov padá zabudnutý dážď. Svet okolo nás aj v úplnej tme dýcha sýtymi farbami jesene. Vzduch je plný ticha. Občas výkrik nočného vtáka. Dve hodiny ráno. Znenazdania sa koruny stromov rozostúpia a z výšky 22 metrov na nás hľadí château de Falkensteine. Na vrchole sa nám do tváre oprie severný vietor, kúsok nad hlavou plávajú ťažké mračná, ktoré naberajú smer nekonečná zvlnená krajina. Štrngneme si s obzorom, na ktorom svieti pár stratených svetielok a zalezieme…